BERLÍN - Taliansky onkológ Silvio Garattini sa aj vo veku 97 rokov drží jednoduchých pravidiel, ktorým pripisuje svoje zdravie a vitalitu. Jedno z nich mnohých prekvapí – nikdy sa neprejedá.
Mnohí ľudia hľadajú tajomstvo dlhého života v drahých doplnkoch či zložitých diétach. Jeden z najuznávanejších európskych odborníkov na rakovinu však tvrdí, že cesta môže byť oveľa jednoduchšia.
Taliansky onkológ a zakladateľ milánskeho výskumného inštitútu Mario Negri Silvio Garattini sa aj vo veku 97 rokov riadi zásadou, ktorú považuje za kľúčovú pre zdravé starnutie. Ako uvádza Focus.de s odvolaním sa na španielsky portál El Confidencial, od jedla odchádza ešte skôr, než pocíti úplné nasýtenie.
Podľa vedca nie je rozhodujúce, koľkokrát denne človek je, ale koľko toho zje.
Od stola odchádza skôr
Garattini tvrdí, že organizmus nepotrebuje pri každom jedle dostať maximum. Namiesto veľkých porcií odporúča umiernenosť a rozmanitú stravu.
Princíp, ktorý vyznáva, je známy aj z japonského ostrova Okinawa. Miestni obyvatelia ho označujú ako „Hara Hachi Bu“, čo znamená jesť dovtedy, kým sa človek necíti približne na 80 percent sýty.
Práve Okinawa patrí medzi takzvané modré zóny – oblasti sveta, kde sa ľudia dožívajú mimoriadne vysokého veku. Medzi ne patria aj talianska Sardínia, grécky ostrov Ikaria či polostrov Nicoya v Kostarike.
Tajomstvo nie je v diéte ale v návykoch
Podľa odborníkov nie je spoločným znakom týchto regiónov žiadna zázračná diéta. Ľudia tam jednoducho jedia menšie porcie a na ich tanieroch prevládajú zelenina, strukoviny, celozrnné výrobky, ovocie a orechy.
Mäso konzumujú skôr príležitostne a veľkú časť ich života tvorí prirodzený pohyb.
Garattini preto neodporúča extrémne diéty ani komplikované stravovacie plány. Dôležitejšia je podľa neho dlhodobá udržateľnosť.
Denne prejde päť kilometrov
Takmer storočný vedec sa nespolieha iba na stravu. Každý deň absolvuje približne päťkilometrovú chôdzu a nekráča pomalým tempom.
Podľa vlastných slov ide dostatočne rýchlo na to, aby si precvičil srdce aj pľúca.
Garattini považuje za optimálne venovať pohybu približne 150 až 300 minút týždenne. To predstavuje dve a pol až päť hodín aktivity rozloženej počas týždňa.
Aj pár minút navyše môže pomôcť
Podobné závery priniesla aj rozsiahla analýza publikovaná v odbornom časopise The Lancet. Výskumníci zistili, že ľudia s nízkou fyzickou aktivitou môžu získať zdravotný benefit už po niekoľkých minútach pohybu navyše denne.
Nemusí pritom ísť o športové výkony. Pozitívny efekt môže mať svižná chôdza, jazda na bicykli, práca v záhrade či obyčajné vychádzanie schodov.
Práve u ľudí, ktorí sa doteraz hýbali len minimálne, bývajú takéto zmeny najvýraznejšie.
Stavil na stredomorský spôsob stravovania
Garattiniho odporúčania sa výrazne podobajú princípom stredomorskej stravy. Tá je založená najmä na zelenine, strukovinách, rybách, orechoch, olivovom oleji a minimálne spracovaných potravinách.
Výhodou takéhoto jedálnička je podľa odborníkov aj vyšší obsah vlákniny, ktorá pomáha navodiť pocit sýtosti na dlhší čas.
Taliansky vedec zároveň zdôrazňuje význam pestrosti. Tvrdí, že organizmus potrebuje široké spektrum živín a rozmanitá strava môže zároveň obmedziť dlhodobé vystavenie rovnakým potenciálne škodlivým látkam z potravín.
Prevencia sa začína doma
Garattini dlhodobo upozorňuje, že mnohé chronické ochorenia vrátane niektorých druhov rakoviny úzko súvisia so životným štýlom.
„Ak človek zje o 30 percent menej, môže žiť približne o 20 percent dlhšie,“ povedal v minulosti.
Jeho hlavné odporúčanie je preto jednoduché: menšie porcie, pravidelný pohyb a návyky, ktoré dokáže človek dodržiavať celé desaťročia.
