BRATISLAVA - Začiatkom týždňa sa na verejnosť dostali pomerne prekvapivé správy o tom, že premiér Robert Fico sa obrátil na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a inicioval s ním stretnutie v sídle generálnej prokuratúry. Netrvalo dlho a o stretnutí sa už dozvedela aj verejnosť, ktorej prekvapenie bolo na ich nie ideálny vzájomný vzťah na mieste. Prvý muž generálnej prokuratúry dnes vysvetľuje, za akým účelom sa dvojica stretla.
VIDEO Tlačová konferencia Maroša Žilinku:
Verejnosť sa o návšteve Fica na generálnej prokuratúre dozvedela len o niekoľko hodín. Netrvalo dlho a Žilinka prisľúbil k tejto téme brífing, keďže odvtedy nikto netuší, prečo Fico toto stretnutie inicioval.
Žilinka priznal aj teraz, že Fico toto stretnutie inicioval. "Nemal som dôvod odmietať toto stretnutie, hlavne, ak nám bol uvedený jeho samotný dôvod. Sme odkázaní na spoluprácu ako ústavní činitelia. Naše agendy sa niekedy prelínajú. Tak to bolo aj v tomto prípade. Netreba za tým hľadať nejakú senzáciu ale chápem záujem verejnosti," uviedol Žilinka.
Na stretnutí bolo niekoľko desiatok zamestnancov
Stretnutie sa uskutočnilo v úradných priestoroch a nebolo utajené. "Bolo to pod zrakom desiatok zamestnancov Generálnej prokuratúry SR. Bol som tam ja aj za prítomnosti prvého námestníka generálneho prokurátora pána Jozefa Kanderu. S predsedom vlády som nebol ani sekundu sám, čo by snáď mohlo vytvárať priestor na akési špekulácie," pokračoval Žilinka.
Témou stretnutia boli vraj podklady k siedmej správe o stave štátu. Pán premiér vyslovil na stretnutí nesúhlas so stanovisko gen. prokuratúry SR k hodnoteniu boja proti korupcii v Slovenskej republike a prišiel s tým, či to stanovisko vieme prehodnotiť a či sa dá uskutočniť ďalšie kolo expertných rokovaní.
Žilinka hovorí o hrozivom stave ohľadom korupcie, premiér vyjadril nesúhlas
"Tento rozhovor trval pomerne krátko, pretože ja som striktne zotrval na mojom stanovisku s tým, že v tomto smere k dohode určite nepríde a trvám na každom jednom fakte, písmene, ktoré je v stanovisku gen. prokuratúry SR uvedené," povedal generálny prokurátor. Fico to vraj vzal na vedomie s tým, že "oni majú iný názor". "Máte na to názor, my však sme orgánom aplikáčným a naše zistenia sú hrozivé," prízvukoval Žilinka situáciu.
Žilinka mal premiérovi zopakovať to, že vníma situáciu v parlamente ako "paródiu na legislatívny proces". "Povedal mi na to, že by mali radi, keby mali stanoviská a pripomienky z gen. prokuratúry a ak sa s nimi stotožnia, budú ich zohľadňovať," dodal prvý muž prokuratúry. Ficovi tiež povedal, že nie je stotožnený s "vlnou pozmeňovacích návrhov z noci do rána".
"Všimli ste si, že som sa snažil poukazovať na škodlivosť, nesprávnosť a protiústavnosť. Aj prípadná škodlivosť však nemusí znamenať, že ide o proces protiústavný. Prokuratúra totiž nie je zodpovedná za takéto procesy, ale v prvom rade zákonodarný zbor a vláda. Zo strany pána predsedu vlády som dostal ubezpečenie, že sa budú realizovať legislatívne konania v štandardnom režime," popisoval ďalej stretnutie Žilinka.
"Hrozivý stav korupcie" popísal Žilinka v druhej časti brífingu
Stretnutie bolo vraj v pokojnom a korektnom duchu, no v tejto zásadnej veci vraj zhodu nenašli. "V tom druhom bode alebo druhej časti by som rád ozrejmil celej spoločnosti, aký je právny stav v Slovenskej republike, pokiaľ ide o boj proti korupcii," prešiel k druhej časti Žilinka.
"Musím povedať exkurz, lebo istá skupina poslancov tvrdí, že som ticho, alebo že som sa neozýval a už sa ozývam. To nie je pravda," ohradil sa Žilinka voči kritike a vraj vždy využíva primeraný spôsob, ako reagovať.
Je to katastrofálny stav, zhodnotil Žilinka
"Rok 2025 bol uceleným rokom, ktorý nám dovoľuje uviesť celkom presné stanoviská, v akom stave sa nachádzajú tieto orgány. Orgány prokuratúry nie sú orgánmi odhaľovania trestných činov alebo korupcie. Nemáme na to ani personálne kapacity a ani materiálno-technické vybavenie. Vyšetrovanie je zákonnou úlohou policajného zboru. Na základe tých údajov, ktoré máme k dispozícii za rok 2025, žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry policajného zboru sa nevydarili. Ten inštitucionálny rámec je katastrofálny. Ja to nehovorím rád. Mrzí ma to, robili sme, čo sa dalo, ale je katastrofálny," vysvetľoval generálny prokurátor Maroš Žilinka.
"Chyba sa niekde stala a nevieme to ako prokuratúra ovplyvniť. Pozrite si túto tabuľku. Rok 2022, rok 2023, 2024 a 2025. Tmavomodré sú odstíhané osoby, bledomodré sú obžalované osoby. V 2024 je trošku skok vyššie, ale je to rok zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, kedy na základe opatrenia si návrhy na podanie obžalôb alebo iné konečné návrhy, dorobili na základe výnimky pracovníci generálnej prokuratúry a toto je výsledok, dokončili sa veci. Ale tá nová činnosť po reorganizácii policajného zboru ... vidíte ako to ide," smutne skonštatoval Žilinka.
Odmietam prijať záver, že korupčná trestná činnosť vymizla v 70-percentnej sile, toto je veľký skok
V rok 2025 je podľa Žilinkových záverov v porovnaní s rokom 2024 o 70 percent menej odstíhaných a o 67 percent menej obžalovaných osôb. "Táto štatistika nevyjadruje nejaký kontinuálny priebežný trend znižovania počtu korupčnej trestnej činnosti. Je to skok, ktorý musí mať svoje vysvetlenie a odmietam vysvetlenie, že vymizla korupčná trestná činnosť. To proste nie je tak. Ten skok nemôže byť 70-percentný," posťažoval sa Žilinka a označil to za žalostné zistenia.
"Na tomto nemienim nič meniť a je to veľký zdvihnutý prst, aby tu došlo k náprave. Tieto podklady v konečnom dôsledku predkladá do poslednej správy aj vláda SR. Ja to beriem. Je to ich kompetencia, ale naše podklady sú v tomto smere a ja na tom nemienim nič korigovať a ani upravovať. Toto nie je stav len ohľadom operatívy a že je niekto konkrétne vinný. Tu si treba uvedomiť aj hmotno-právnu úpravu a žiadal som zmeny a neboli vykonané tak, ako som žiadal. Trestná činnosť je latentná trestná činnosť a veľmi náročná na odhalenie. V roku 2025 nebol odhalený ani jediný prípad korupcie na najvyšších miestach. To proste treba povedať. My sme aplikačný orgán a k nám také prípady nahlásené neboli. Toľko korupcia," uzavrel Žilinka.
Mňa dohrýzená kosť v podobe renty nezaujíma a nie som nejaký obchodník s kobercami
Žilinka sa bol na brífing ohradiť aj voči tvrdeniam politikov o tom, že či bolo témou stretnutia s premiérom jeho renta alebo iné dôvody. "To je urážka mňa alebo iných prokuratórov. Ja nie som obchodník s kobercami na tureckom trhu. Ja som človek, pre ktorého bolo dodržiavanie zákona stále na prvom mieste. Aby som ja riešil nejakú dohrýzenú kosť v podobe nejakej renty? Tak to ma málo poznajú," povedal zvýšeným hlasom Žilinka.
Podal si aj opozíciu
Skritizoval však aj opozíciu. "Mal som síce horúčku, ale toto som si nenechal utiecť. No po odsledovaní tlačovej konferencie Sloboda a Solidarita som mal ešte väčšiu horúčku," podal si aj opozíciu Žilinka. "Je veľmi prazvláštne, ako poslankyňa hovorí o polovičatých riešeniach a že to nestačí. A čo mám robiť? Veď ja sa môžem pohybovať len v rámci svojich kompetencií, ktoré mám. Čo ja mám iné spraviť? Veď ja postupujem vždy na základe dôkladného uváženia aj po úvahe s odbornými útvarmi. Ja nie som partizán z podzemného hnutia a bude tu neviem čo robiť. Mal som pocit, že aj kolegom nie dobre padlo ďalšie vyjadrenie poslankyne, že: 'Sú na prokuratúrach jeden-dvaja prokurátori, ktorí sa budú venovať korupcii. Za to nemôžeme prokurátorovi tlieskať, musí zaznieť hlas.'. Myslím, že môj hlas zaznel odborne, vecne a spôsobom na tých plénach, kde je to potrebné a má to účinok," narážal zrejme na Máriu Kolíkovú Žilinka.
Ten vyzval politikov, aby nedehonestovali prácu prokurátorov.
Policajný zbor odmieta tvrdenia Žilinku, že by zlyhával pri vyšetrovaní korupcie
Policajný zbor (PZ) zásadne odmieta, že by systematicky zlyhával pri vyšetrovaní korupcie. Reagoval tak na tvrdenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku na stredajšej tlačovej konferencii. Jeho vyhlásenia považuje za neodborné a nepodložené. Informovali o tom z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ.
„Za celý uplynulý rok nebolo ani vedenie Policajného zboru, ani príslušné špecializované útvary zo strany generálnej prokuratúry oficiálne upozornené na systémové nedostatky, ktoré dnes verejne odprezentoval na tlačovej konferencii,“ uviedli.
Ako podotkli, generálna prokuratúra má zo zákona silné a priame nástroje dozoru nad vyšetrovaním. Má podľa nich možnosť dávať záväzné pokyny, rušiť nezákonné rozhodnutia a vyžadovať nápravu. „Ak by skutočne dochádzalo k zlyhaniam v boji proti korupcii, prokuratúra mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať. To sa však nestalo. Do dnešného dňa nedostal Policajný zbor žiadnu písomnú výzvu, analýzu, pokyn ani kontrolný záver, na základe ktorého generálny prokurátor odprezentoval toto fakticky nepodložené verejné vyhlásenie,“ doplnili.
Zároveň tvrdia, že generálna prokuratúra nemá presné štatistické ukazovatele objasňovania trestnej činnosti, ktorou sa polícia zaoberá. Pozornosť upriamili aj na to, že špecializované útvary PZ vyšetrujú aj prípady, ktoré sú pod dozorom nezávislého orgánu: európskej prokuratúry EPPO.
Zákonné nástroje namiesto tlačoviek
Generálna prokuratúra podľa nich disponuje zákonnými nástrojmi na dozor, usmerňovanie aj nápravu v konkrétnych veciach. „Ak by dochádzalo k systémovým zlyhaniam, mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať v reálnom čase, nie dodatočne prostredníctvom zvolanej tlačovej konferencie,“ podotkli. Verejné obviňovanie PZ bez predchádzajúcej odbornej komunikácie s orgánmi činnými v trestnom konaní nepovažujú za korektné ani zodpovedné. Takéto vyjadrenia podľa nich oslabujú nielen políciu, ale podkopávajú dôveru verejnosti v orgány činné v trestnom konaní ako celok.
„Boj proti korupcii si vyžaduje fakty, spoluprácu a zodpovednosť, nie verejné výčitky bez predchádzajúcej snahy o profesionálnu kooperáciu a opory v oficiálnych krokoch. Policajný zbor je pripravený viesť odbornú diskusiu o konkrétnych prípadoch a opatreniach,“ zdôraznili. Odmietli tvrdenia, ktoré podľa nich ignorujú fakty, zákonné kompetencie a spochybňujú reálne výsledky práce polície.
Ako príklad uviedli konanie polície pri stredajšom zásahu v okrese Topoľčany, ktorý sa týka korupcie v jednej z nemocníc. Aj tento skutok podľa nich dokazuje, že Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím systematicky a intenzívne venuje odhaľovaniu a vyšetrovaniu korupčnej trestnej činnosti nielen na najvyšších stupňoch verejnej moci, ale aj tam, kde priamo zasahuje do života občanov a bezprostredne sa ho dotýka. „K samotnej činnosti, ktorou sa zaoberá ÚBOK v rámci korupčnej trestnej činnosti, sa vyjadríme neskôr,“ dodali.
