WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump v krátkom čase rozšíril politický aj obchodný konflikt do viacerých smerov. Kanada, Spojené kráľovstvo aj krajiny obchodujúce s Kubou čelia ostrým vyhláseniam a hrozbám, ktoré môžu mať reálne dopady na globálnu dopravu, obchod i geopolitické vzťahy.
Kanada pod paľbou: lietadlá, certifikáty a clá
Washington otvoril novú kapitolu sporu s Ottawou v oblasti letectva. Trump verejne pohrozil 50-percentnými clami na lietadlá vyrobené v Kanade a zároveň naznačil možnosť zrušenia certifikácie kanadských strojov, ak tamojšie úrady nepovolia prevádzku viacerých biznis jetov americkej značky Gulfstream.
Na svojej sociálnej sieti Truth prezident obvinil Kanadu, že dlhodobo a bez opodstatnenia blokuje certifikáciu modelov Gulfstream 500, 600, 700 a 800. Ako odpoveď avizoval, že Spojené štáty môžu siahnuť po odobratí certifikátov lietadlám Bombardier, ale aj ďalším strojom vyrobeným v Kanade.
Podľa Trumpa ide o dočasné opatrenie, ktoré má platiť dovtedy, kým „veľká americká spoločnosť Gulfstream“ nezíska plné schválenie. Bombardier v reakcii pre agentúru AFP upozornil, že tisíce kanadských lietadiel denne lietajú nad územím USA, a varoval pred možným chaosom v leteckej doprave. Firma zároveň potvrdila, že situáciu rieši v úzkej koordinácii s kanadskou vládou.
Údaje portálu FlightRadar24 ukazujú, že len počas jedného piatka preletelo medzi Kanadou a USA viac než 400 kanadských lietadiel. Zatiaľ však nie je jasné, ako by Trump mohol rozhodnutie presadiť v praxi, keďže certifikácia spadá pod Federal Aviation Administration.
Pravidlá, bezpečnosť a tieň Boeingu 737 MAX
Podľa globálnych leteckých pravidiel zodpovedá za primárnu certifikáciu lietadla krajina jeho návrhu – v prípade Gulfstreamu sú to Spojené štáty. Ostatné štáty zvyčajne toto rozhodnutie potvrdzujú, no môžu si vyžiadať dodatočné informácie alebo certifikát odmietnuť.
Práve tento mechanizmus sa vyostril po kríze okolo Boeingu 737 MAX, keď európski regulátori sprísnili postupy a oddialili schvaľovanie amerických rozhodnutí. To v minulosti vyvolalo napätie medzi Európou a FAA – a teraz sa podobná citlivosť prenáša aj do severoamerických vzťahov.
Odborníci zároveň upozorňujú, že FAA môže odoberať certifikáty výlučne z bezpečnostných dôvodov, nie pre obchodný spor. Ak by však hrozby nabrali konkrétnu podobu, pocítili by to aj americkí dopravcovia ako American Airlines či Delta Air Lines, ktoré využívajú stovky kanadských regionálnych lietadiel.
Podľa analytickej spoločnosti Cirium lieta v USA 648 kanadských pasažierskych jetov, ktoré denne zabezpečujú viac než 2 600 letov s kapacitou okolo 175-tisíc miest.
Londýn a Peking: varovanie pre Britániu
Trumpova rétorika sa nezastavila v Severnej Amerike. Prezident otvorene vyhlásil, že obchodovanie Spojeného kráľovstva s Čínou je „veľmi nebezpečné“. Reagoval tak na kroky britského premiéra Keira Starmera, ktorý sa snaží o obnovenie dialógu s Pekingom.
Starmer počas vystúpenia pred čínskou a britskou podnikateľskou komunitou v Bank of China zdôraznil, že jeho rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom boli „mimoriadne konštruktívne“. Podľa neho ide o snahu obnoviť dôveru a posilniť obchodné väzby, ktoré Londýn považuje za strategické.
Trump však tento trend vníma ako ďalší prejav zbližovania západných spojencov s Pekingom – podobne ako nedávnu návštevu kanadského premiéra Marka Carneyho v Číne. „Je veľmi nebezpečné, že to robia,“ odkázal americký prezident novinárom po návrate do Washingtonu.
Dohody, víza a britská opozícia
Londýn a Peking oznámili podpis približne desiatich dohôd o spolupráci, pričom ich konkrétny obsah zatiaľ nezverejnili. Súčasťou balíka má byť aj štúdia uskutočniteľnosti možnej dohody o službách. Čína navyše zrušila vízovú povinnosť pre Britov pri pobyte do 30 dní, čo britská vláda prezentuje ako podporu podnikania.
Starmer sa snaží zlepšiť vzťahy po rokoch napätia súvisiacich s Hongkongom a obvineniami zo špionáže. Tento kurz však vyvoláva ostrý odpor konzervatívcov. Líderka opozície Kemi Badenochová obvinila vládu z prílišnej ústretovosti voči režimu, ktorý podľa nej porušuje medzinárodné pravidlá a podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina.
Kuba pod tlakom: ropa a nové sankcie
Treťou líniou Trumpovej ofenzívy je Kuba. Prezident podpísal exekutívny príkaz, ktorým vyhlásil národnú mimoriadnu situáciu a otvoril cestu k clám voči krajinám, ktoré Havanu zásobujú ropou. Biely dom tvrdí, že ide o ochranu národnej bezpečnosti a zahraničnopolitických záujmov USA.
Výška ciel ani konkrétne štáty zatiaľ neboli zverejnené. Administratíva však naznačila, že opatrenia možno upraviť, ak Kuba alebo dotknuté krajiny zmenia svoje správanie.
Trump nedávno vyhlásil, že Kuba smeruje ku kolapsu, keďže už nedostáva ropu ani financie z Venezuely. Caracas bol pritom dlhé roky jej kľúčovým dodávateľom – podľa údajov štátnej spoločnosti PDVSA pokrývala venezuelská ropa približne polovicu kubánskej spotreby.
Washington zároveň obviňuje Havanu zo spolupráce s krajinami a skupinami nepriateľskými voči USA, vrátane Ruska, Číny, Iránu, ako aj organizácií Hamas a Hizballáh. Kuba tieto obvinenia dlhodobo odmieta.
