BRATISLAVA - Slovenský obchodný register prejde zásadnou reformou. Cieľom je zjednodušiť podnikanie, zvýšiť dôveryhodnosť údajov a prepojiť obchodný register s ďalšími štátnymi databázami. Vyplýva to z nového zákona o obchodnom registri, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok definitívne schválili. Nová legislatíva nahradí súčasný zákon z roku 2003.
Zmena má podľa predkladateľa, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, prispieť k znižovaniu administratívnej záťaže podnikateľov a reflektovať na technický vývoj a požiadavky súčasnosti. Zámerom je vytvoriť komplexný hmotnoprávny a procesnoprávny prístup, ktorý v jednom právnom predpise sústredí väčšinu pravidiel vedenia obchodného registra. Nové znenie zákona rozširuje možnosti prepojenia obchodného registra s ostatnými, najmä referenčnými registrami, čím by sa mal znížiť počet administratívnych krokov zapísaných osôb. Tým sa má dosiahnuť zásada „jedenkrát a dosť“ a znížiť zaťaženie podnikateľského prostredia efektívnou spoluprácou orgánov verejnej moci.
Z organizačno-procesného hľadiska sa zachováva duálny systém zapisovania údajov do obchodného registra prostredníctvom registrového súdu a notára. Novinkou je možnosť rezervácie obchodného mena spoločnosti ešte pred jej vznikom. „V súvislosti s prvozápismi obchodných spoločností sa zavádza možnosť podania návrhu na registráciu aj bez dokladania živnostenského oprávnenia. V prípade jednoznačne špecifikovaného okruhu voľných živností vznikne živnostenské oprávnenie spoločnosti registráciou do obchodného registra,“ vysvetlil predkladateľ v dôvodovej správe.
archívne video
Zároveň s cieľom zvýšenia dôveryhodnosti údajov v obchodnom registri zákon stanovuje, aby zakladateľský dokument každej právnej formy obchodnej spoločnosti bol vyhotovený vo forme notárskej zápisnice alebo zmluvy autorizovanej advokátom. Poslanci k zákonu schválili aj pozmeňujúci návrh Daniela Karasa (Smer-SD), ktorým novelizovali zákon o štátnom podniku. Zmena umožní zakladateľovi navýšiť kmeňové imanie v štátnom podniku aj o ďalšie veci a majetkové práva ako tie, ktoré mu boli zverené pri jeho založení alebo tie, ktoré boli nadobudnuté v priebehu podnikania. Cieľom tohto postupu má byť zabezpečenie činnosti podniku. Úprava nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.
Naopak, zákonodarcovia neschválili viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Mária Kolíková (SaS) chcela zo zákona vypustiť povinnosť podnikateľov vyhotovovať viaceré dokumenty obchodných spoločností formou notárskej zápisnice, prípadne zmluvy autorizovanej advokátom. Igor Dušenka (Hnutie Slovensko - Za ľudí) zase navrhoval vyňať z obmedzení pre založenie obchodnej spoločnosti exekúcie na nepeňažné plnenie, či spraviť centrálny register autorizácií verejne prístupným. Nová úprava obchodného registra bude účinná od 17. augusta 2026, a to vzhľadom na previazanie s vývojom a funkčnými požiadavkami nového systému obchodného registra financovaného z plánu obnovy a odolnosti.
Dotácie na výstavbu od Úradu vlády
V prípade dotácií poskytovaných Úradom vlády (ÚV) SR na výstavbu sa má zmeniť doba udržateľnosti a nemennosti vlastníckych vzťahov. Má sa skrátiť zo súčasných desiatich na päť rokov. Vyplýva to z vládnej novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ÚV SR, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
„Zavádza sa skrátenie doby udržateľnosti a nemennosti vlastníckych vzťahov v prípade dotácií poskytovaných na výstavbu na päť rokov, obdobne ako je to v prípadoch nenávratných finančných príspevkov poskytovaných zo zdrojov Európskej únie. Úprava súčasne sleduje zníženie administratívnej náročnosti pri sledovaní podmienok zmluvy o poskytovaní dotácií v kratšom období. Úprava vychádza z administratívnej praxe, pretože jednak väčšina príjemcov dotácií na výstavbu sú subjekty rozpočtované vo verejnej správe, jednak pôvodná doba udržateľnosti bránila flexibilite najmä pri dotáciách odstraňujúcich následky mimoriadnych udalostí,“ uvádza sa v materiáli.
Novelou sa má tiež odstrániť prvok anonymného hodnotenia žiadosti komisiou. Úrad vlády navrhovanú zmenu odôvodnil znížením administratívnej náročnosti, zrýchlením spracovania žiadostí aj dôsledným hodnotením žiadostí. „Anonymné hodnotenie neplnilo svoj účel a navyše nebránilo spoľahlivo identifikácií žiadateľa,“ ozrejmil. Novelou sa zároveň zosúlaďujú podmienky poskytovania dotácie so súčasným znením stavebného zákona. Úprava by mala byť účinná od 1. júna tohto roka.
Okruh osôb, ktoré môžu byť žandármi, sa rozširuje
Okruh osôb, ktoré môžu byť žandármi a plniť úlohy Žandárskeho zboru, sa rozširuje. Po novom nimi môžu byť aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, finančnej správy, bývalí profesionálni vojaci a príslušníci obecnej polície. Vyplýva to z novely zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti SR v oblasti obrany a bezpečnosti a brannej povinnosti, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Urobili tak cez pozmeňujúci návrh k novému zákonu o obchodnom registri.
„Cieľom predmetného návrhu je zvýšiť aktuálne počty žandárov a zabezpečiť tak efektívnejšiu podporu Policajného zboru pri zabezpečovaní verejného poriadku v prímestských alebo vo vidieckych oblastiach, ktoré nie sú dostatočne pokryté útvarmi Policajného zboru,“ argumentovala skupina poslancov za koaličný Smer-SD, ktorá za zmenami stojí.
Novela prináša aj ďalšie zmeny. Zavádza do legislatívy nový právny inštitút v podobe dohody o plnení úloh nad rozsah pravidelného cvičenia. Takúto dohodu by mohol uzatvoriť veliteľ vojenského útvaru s vojakom operačných záloh a vojakom pohotovostných záloh. „Dohoda má predstavovať právny titul, na základe ktorého bude možné využiť skúsenosti a zručnosti vojakov operačných záloh a pohotovostných záloh predovšetkým z radov bývalých profesionálnych vojakov, a to najmä pri organizačno-technickom zabezpečení priebehu pravidelných cvičení a plnení úloh jednotlivých zložiek Národných obranných síl,“ priblížili predkladatelia.
Zaviesť sa má aj príspevok za plnenie úloh nad rozsah pravidelného cvičenia. Novela takisto upravuje rozsah pravidelného cvičenia operačných a pohotovostných záloh a lehotu, v ktorej ho vojak operačných a pohotovostných záloh musí absolvovať. Zmeny majú byť účinné od 1. marca tohto roka.
Novela zákona o envirofonde posunutá do 2. čítania
Environmentálny fond by mohol po novom ako subjekt verejného práva vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) podľa zákona o odpadoch. Vyplýva to z novely zákona o Environmentálnom fonde, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Novela je v režime skráteného legislatívneho konania, ktoré parlament odobril už v októbri 2025, no odvtedy sa rokovanie o návrhu opakovane presúvalo. Predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) zároveň po hlasovaní uviedol, že na základe informácie od ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) sa bude o novele v 2. čítaní rokovať až na nasledujúcej schôdzi.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR si od novej úpravy sľubuje zvýšenie a zavedenie väčšej transparentnosti, konkurencieschopnosti a možnosti výberu medzi existujúcimi subjektami vykonávajúcimi činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov. MŽP zdôraznilo, že návrh je primárne zameraný na zabezpečenie efektívnejšieho fungovania envirofondu. „Efektívnejšie a rýchlejšie procesy Environmentálneho fondu Slovenskej republiky pri poskytovaní finančných prostriedkov na financovanie starostlivosti o životné prostredie sú nevyhnutné na plnenie stratégie environmentálnej politiky SR,“ pripomenul envirorezort. MŽP chce preto novou legislatívou zjednodušiť a sprehľadniť právnu úpravu, znížiť administratívne zaťaženie jednak na strane fondu a jednak na strane žiadateľov o poskytnutie prostriedkov fondu.
Novela má podľa envirorezortu eliminovať ustanovenia, ktoré sú z hľadiska efektívneho fungovania envirofondu nadbytočné, neprehľadné a príliš podrobné. „K takýmto opatreniam patrí napríklad úprava ustanovení týkajúcich sa pravidiel a postupov fondu pri poskytovaní niektorých špecifických foriem podpory, ktoré boli v pôvodnej právnej úprave upravené samostatne pre každý takýto druh podpory,“ dodal envirorezort. Environmentálny fond by mohol podľa návrhu tiež získať možnosť poskytnúť dotáciu či úver aj na financovanie prípravných činností potrebných na realizáciu projektu, napríklad na vyhotovenie projektovej dokumentácie pri výstavbe vodovodov a kanalizácie.
Výbor začal konanie voči Hlinovi
Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal v utorok konanie voči poslancovi NR SR Alojzovi Hlinovi (SaS). Rozhodli o tom členovia výboru. Konanie sa začalo na základe podnetu od ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD), ktorý tvrdí, že Hlina propagoval svoje podnikateľské aktivity na sociálnej sieti. Uviedla to šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko - Za ľudí). „Riešil sa podnet od ministra Takáča na poslanca Hlinu, týkajúci sa propagácie podnikateľských aktivít poslanca na svojom profile. Poslanci výboru odhlasovali začatie konania,“ priblížila Remišová. Podľa podnetu mal Hlina propagovať na sociálnych sieťach prevádzky na bratislavskej Železnej studničke a v centre hlavného mesta.
Na utorkovom zasadnutí výboru sa riešil aj podnet na generálnu riaditeľku STVR Martinu Flašíkovú týkajúci sa možného konfliktu záujmov pri vytváraní loga STVR. „Koaliční poslanci výboru v tomto prípade neodhlasovali začatie konania,“ informovala predsedníčka výboru. Jeho členovia mali na stole aj konania verejných funkcionárov, ktorí si nesplnili svoju povinnosť podať majetkové priznanie alebo podali neúplné majetkové priznania.
