BRATISLAVA - Slovenský trh práce čaká v roku 2026 zásadná skúška. Zatiaľ čo témy konsolidácie verejných financií často pôsobia abstraktne, pohľad do peňaženiek konkrétnych zamestnancov hovorí jasnou rečou.
Analýza, ktorú zverejnil odborník na dane a odvody Jozef Mihál, odhaľuje, že Slovensko sa v rámci stredoeurópskeho regiónu stáva krajinou s mimoriadne vysokým zdanením práce.
Priame porovnanie s Českou republikou a Rakúskom ukazuje, že slovenský systém nielenže zaťažuje strednú triedu viac než susedia, ale v niektorých príjmových kategóriách sú rozdiely v zaplatenej dani priam priepastné.
Ústredným bodom tejto diskusie je nová štruktúra daňových pásiem. Kým doteraz sme na Slovensku operovali s dvoma sadzbami dane, od januára 2026 sa ich počet zdvojnásobí na štyri (19 %, 25 %, 30 % a 35 %). Problémom však nie je len samotná výška percent, ale najmä hranice, od ktorých sa uplatňujú.
Pohľad na konkrétne čísla z priloženej tabuľky je pre slovenského zamestnanca demotivujúci. Ak sa pozrieme na mesačný základ dane vo výške 1 000 eur, v Rakúsku takýto človek vďaka vysokému nezdaniteľnému minimu neplatí žiadnu daň. Na Slovensku však z rovnakej sumy odvedie štátu 1 146 eur ročne, čo je dokonca dvojnásobok toho, čo zaplatí zamestnanec v Česku (566 eur). Tento nepomer sa nezmenšuje ani pri vyšších príjmoch. Pri mesačnom základe 3 000 eur zaplatí Slovák na daniach o dve tisícky eur ročne viac než Čech. Pri ešte vyšších príjmoch, kde sa už naplno prejavuje nová 30 % a 35 % sadzba, sa nožnice otvárajú takmer o päťtisíc eur v neprospech Slováka.
Situáciu navyše komplikujú ďalšie faktory, ktoré tabuľka nepriamo zahŕňa. Ide najmä o zvýšenie zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % a agresívnejšie krátenie nezdaniteľnej časti základu dane. Takzvaná „milionárska daň“ po novom spôsobí, že zamestnanec s hrubou mzdou okolo 4 500 eur už stráca nárok na akúkoľvek nezdaniteľnú sumu. V praxi to znamená, že štát mu zdaní každé jedno zarobené euro. V kombinácii s novou DPH a rastúcimi cenami služieb sa tak rok 2026 stane obdobím, kedy čistý príjem mnohých domácností reálne poklesne, a to napriek tomu, že ich hrubá mzda môže nominálne rásť.
Z hľadiska konkurencieschopnosti krajiny ide podľa odborníkov o rizikový hazard. Čísla jednoznačne ukazujú, že pre vysoko kvalifikovaných ľudí, lekárov, vedcov či IT špecialistov sa Slovensko stáva daňovo najmenej atraktívnym miestom na život v našom regióne. Ak štát nedokáže vyvážiť toto vysoké zaťaženie špičkovými verejnými službami, infraštruktúrou či zdravotníctvom, hrozí, že motivácia talentovaných ľudí k odchodu do Čiech či Rakúska bude v roku 2026 silnejšia než kedykoľvek predtým.
