BRATISLAVA - Slovenskí občania si uťahujú opasky a bojujú s dopadmi konsolidácie, pričom ďalšie sa prejavia budúci rok. Bývalý minister práce a ekonomický expert Jozef Mihál pomenoval tri najproblematickejšie zásahy štátu do daňovo‑odvodového systému v roku 2025. Sú nimi zmeny v daňovom bonuse na deti, zavedenie mikrodvodov, za najhoršiu považuje transakčná daň.
Mihál sa dlhodobo venuje vysvetľovaniu ekonomických tém, pravidiel či prijatých zákon, a to čo najjednoduchšie a prakticky, aby si ľudia vedeli predstaviť reálny dopad jednotlivých zákonov prijatých vládou a v parlamente. V komentári na HNonline.sk opísal tri najhoršie legislatívne zásahy v roku 2025, no podotkol, že konkurencia "zlých nápadov" bola podľa neho mimoriadne silná. Nakoniec však vybral opatrenia, ktoré zasiahnu tisíce rodín, drobných podnikateľov aj celú ekonomiku.
3. Daňový bonus na deti: Trest za drobný príjem zo zahraničia
Mihál upozorňuje, že štát sa rozhodol odňať daňový bonus aj tým slovenským rodinám, ktoré žijú na Slovensku, tu platia väčšinu daní, no malú časť príjmov (stačí len 10 percent) získajú zo zahraničia. Stačí, aby rodič vlastnil skromnú nehnuteľnosť v zahraničí, poberal dividendy alebo si počas pár týždňov privyrobil brigádou mimo Slovenska — a o bonus na deti prichádza.
Podľa Mihála ide o nelogické a nespravodlivé opatrenie, ktoré trestá ľudí za to, že si legálne privyrobia alebo majú drobný pasívny príjem mimo krajiny. "Dalo by sa rozumieť Ministerstvu financií, ak by nebolo ochotné vyplácať daňový bonus ľuďom, ktorí väčšinu svojho príjmu zarobia v zahraničí a tam platia dane a odvody," uvádza Mihál. Toto, čo sa tento rok zaviedlo, sa ale podľa neho pochopiť nedá.
2. Mikroodvody: Povinnosť platiť aj bez príjmu
Od júla 2026 čaká živnostníkov a držiteľov rôznych podnikateľských oprávnení nová povinnosť -mesačný odvod 131 eur do Sociálnej poisťovne, bez ohľadu na to, v akej výške majú príjem, či dokonca ho majú alebo nie. Zasiahne to najmä profesie s občasnými príjmami — súdnych znalcov, prekladateľov, finančných poradcov či stavebných inžinierov, ktorí často pracujú ako zamestnanci alebo cez vlastné eseročky.
"Na zavedenie mikroodvodov doplatia aj dôchodcovia, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo ženy na rodičovských dovolenkách, ktorí si takto privyrábajú k poberanému dôchodku či k dávkam," pripomína Mihál. Výsledkom podľa neho môže byť masové ukončovanie drobných podnikateľských aktivít — a štát nakoniec nezíska nič, ani len doterajšie dane či zdravotné odvody.
1. Daň z finančných transakcií: "Had", ktorý priškrtil ekonomiku
Za najhorší legislatívny zásah Mihál označuje daň z finančných transakcií, ktorá podľa neho spôsobila chaos, neistotu a zbytočné obchádzanie zákona. "'Víťazom' je nenávidená a nezmyselná nová daň, ktorá ako had pridusila slovenskú ekonomiku," hovorí Mihál.
Spomína, ako sa v prvých mesiacoch roka podnikatelia venovali najmä tomu, ako sa tejto dani vyhnúť, namiesto toho, aby sa sústredili na svoj biznis. Mihál to považuje za dôkaz, že zle nastavené zákony podnikateľov len oberajú o čas a energiu, no štátu neprinášajú žiadny reálny efekt. "Podnikateľom sa to napokon aj podarilo: výber tejto dane ďaleko zaostal za očakávaniami ministerstva financií a aspoň pre fyzické osoby bude transakčná daň zrušená," uvádza expert.
