BRATISLAVA - Pri problematickej novele Trestného zákona, ktorá má podľa opozície pomôcť aj obžalovanému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi (Smer-SSD) sa v parlamente udialo peklo, no nielen tam. Proti novele sa začala obracať takmer celá odborná verejnosť, vrátane generálneho prokurátora. Ten má teraz ťažké srdce aj na hlavu štátu.
archívne video
Peter Pellegrini totiž urobí rozhodnutie o tom, či podpíše alebo nepodpíše novelu Trestného zákona tesne pred Štedrým dňom alebo krátko po vianočných sviatkoch. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike, pričom ešte v budúcom týždni sa stretne s odborníkmi na trestné právo i s predstaviteľmi súdnej moci.
Podľa svojich slov sa bude striktne riadiť odbornými posudkami. Veto pri zákone o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) odôvodnil aj vážnymi obavami, že by Európska komisia mohla pozastaviť eurofondy pre Slovensko. "Načo je dobré, že sa vôbec táto téma otvorila, čomu slúži a aký bude jej výsledok?" pýta sa hlava štátu. Ten ešte predtým vyhlásil, že každá vláda v rôznych štátoch má "právo nastaviť trestné kódexy v zmysle svojej politiky, programu a ideológie".
Poznámky k Pellegriniho pohľadom na novelu
Žilinka si však z jeho vystúpenia v televízii zobral aj ďalšie citácie, ktoré podrobil svojím dvom pohľadom a vyhlásil dve poznámky. Prezident v relácii podľa Žilinku uviedol aj to že máme trojdelenie moci. Máme parlamentnú moc, súdnu moc a výkonnú moc. Všetky tri majú svoje práva, navzájom sa kontrolujú. Prokurátori sú podľa hlavy štátu veľmi intenzívni, Rada prokurátorov, ale prokuratúra nie je jednou zo zložiek našej moci, preto sa chcem pýtať súdnej moci, ako bude narábať s týmto paragrafom.
"Ústavný súd Slovenskej republiky už judikoval, že deľbu moci nie je možné redukovať iba na mechanické, respektíve formálne horizontálne rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc a ich oddelenie, pretože tým by bola deľba moci popretá v jej funkčnom význame pri ochrane ústavnej rovnováhy v demokratickom a právnom štáte. Deľba moci zahŕňa aj ústavné orgány stojace mimo piatej až siedmej hlavy ústavy vrátane prokuratúry," odvolal sa Žilinka na právnu normu.
Jeho tvrdenie o použiteľnosti dôkazov je zásadný omyl, kritizuje hlavu štátu Žilinka
Prezident podľa neho doal aj to, že paragraf o použiteľnosti dôkazov od spolupracujúcich osôb sa dotýka sudcov a nie prokurátorov. "Toto tvrdenie je zásadným omylom. Novelizovaný paragraf 119 Trestného poriadku je všeobecným ustanovením upravujúcim „dokazovanie“ v trestnom konaní, a teda sa týka postupu nielen súdu, ale aj OČTK (prokurátor a policajt). Týka sa tak súdneho konania, ako aj prípravného konania. A práve v prípravnom konaní má prokurátor postavenie dominus litis („pán sporu“). Naviac, trestné stíhanie pred súdom je v zmysle „obžalovacej zásady“ možné len na základe obžaloby alebo návrhu podaných prokurátorom," ohradil sa voči hlave štátu Žilinka.
