BRATISLAVA - Sprísnenie trestných sadzieb za obchodovanie s ľuďmi i zavedenie nového trestného činu využívania služieb obete obchodovania s ľuďmi má priniesť novela Trestného zákona. Jej návrh v stredu schválila vláda SR.
Legislatívna úprava transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorá má zefektívniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi. „Cieľom zavedenia nového trestného činu do Trestného zákona je zníženie dopytu, ktorým sa podporuje obchodovanie s ľuďmi a stimulujú sa všetky formy vykorisťovania,“ priblížil rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Novela má kriminalizovať vedomé využívanie služieb, pri ktorých je obeť vykorisťovaná v rámci foriem obchodovania s ľuďmi a užívateľ služby vie, že je takouto obeťou.
Návrh zákona reaguje i na pretrvávajúci nárast nelegálnej migrácie. „Cieľom legislatívnej úpravy trestného činu prevádzačstva je zabezpečenie efektívnejšieho postihu osôb zapojených do nelegálneho prevádzania osôb cez štátne hranice,“ spresnilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Návrh zohľadňuje tiež požiadavky aplikačnej praxe a snaží sa odstrániť nedostatky, ktoré sa vyskytujú pri kvalifikácii trestných činov obchodovania s ľuďmi a kupliarstva orgánmi činnými v trestnom konaní.
Predkladateľ zároveň upozornil, že rozsah novelizácie zákona nie je rozsiahly, vzhľadom na to, že súčasná verzia zákona do veľkej miery reflektuje požiadavky transponovanej smernice. „Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj to, že značná časť cieľov smernice je napĺňaná prijímaním koncepčných materiálov, napríklad Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024 - 2028,“ dodalo ministerstvo. Účinnosť zákona v zmysle požiadavky smernice navrhuje od 15. júla 2026.
Vláda schválila komplexnú obnovu mostov na cestách I. triedy cez PPP projekt
Vláda v stredu schválila návrh projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) na komplexnú obnovu mostov na cestách I. triedy. Projekt zahŕňa výmenu a rekonštrukciu 575 mostov po celom Slovensku s tým, že budúci koncesionár ich bude prevádzkovať 30 rokov. Ministerstvo dopravy (MD) SR má podľa uznesenia začať verejné obstarávanie koncesionára mostného PPP do 31. januára 2026. Forma PPP na základe finančného modelu počíta s ročnou platbou štátu za dostupnosť koncesionárovi vo výške 86,3 milióna eur, čo v prepočte na 30 rokov predstavuje spolu približne 2,6 miliardy eur.
Obnovené budú mosty v stavebno-technickom stave uspokojivý, zlý a veľmi zlý, teda v stupňoch IV až VI. Mosty v havarijnom stave (najvyšší stupeň VII) nie sú do projektu zahrnuté z dôvodu, že jeho príprava trvá dlhšie a ich rekonštrukcia neznesie odklad. Obnova mostov bude realizovaná ich úplnou výmenou alebo komplexnou rekonštrukciou nosných častí pri zachovaní požadovaných technických parametrov.
Podľa preferovaného a najvýhodnejšieho variantu MIDI na základe analýzy by vybrané mosty mali odstrániť a novovybudovať alebo zrekonštruovať počas piatich rokov. Zvyšné mosty na cestách I. triedy by naďalej zostali v pôsobnosti Slovenskej správy ciest (SSC) a opravované by boli v rámci financovania zo štátneho rozpočtu. Štátni cestári v súčasnosti spravujú na cestách I. triedy v dĺžke zhruba 3340 kilometrov spolu 1762 mostov.
Verejné výdavky v súvislosti s obnovou mostov cez PPP sa budú zaznamenávať až postupne formou bežných výdavkov počas prevádzkovej fázy vo forme platieb štátu koncesionárovi za dostupnosť v trvaní 30 rokov. Podľa analýzy celková hodnota zadržaných rizík, ktoré si verejný sektor ponecháva aj v prípade realizácie PPP, dosahuje približne 28,6 milióna eur, kým prenesené riziká na súkromného partnera pri realizácii PPP sú na úrovni 101,3 milióna eur. Hodnota prenesených rizík znamená úsporu pre štát.
Ako vyplýva z materiálu, PPP model je z pohľadu riadenia rizík efektívnejším a finančne výhodnejším riešením než tradičný prístup a predstavuje vhodný nástroj na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti projektu. Po posúdení všetkých výhod a nevýhod sa pre verejné obstarávanie koncesionára PPP projektu javí ako najvhodnejší postup súťažný dialóg. Predpokladaný podpis zmluvy s vybraným koncesionárom je v auguste 2027, práce na obnove mostov by mali trvať predbežne od marca 2028 do konca roka 2032. Koncesionár by obnovené mosty prevádzkoval do záveru roka 2062 a potom by ich odovzdal späť štátu.
Zamestnancom z tretích krajín sa predĺžia národné víza v sektore dopravy
Pracovníci z tretích krajín dostanú na Slovensku národné víza v oblasti dopravy najviac na jeden rok, namiesto pôvodnej lehoty 180 dní. Týka sa to profesie vodiča autobusu či vodiča ťažkého nákladného vozidla, respektíve kamiónu v medzinárodnej doprave. Vyplýva to z novelizácie nariadenia vlády o udelení národných víz pre cudzincov z tretích krajín z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorú kabinet v stredu schválil.
„Cieľom tejto úpravy je zvýšiť stabilitu zamestnania cudzincov na území Slovenskej republiky a znížiť mieru fluktuácie pracovníkov, ktorá sa v praxi prejavila ako problém pri krátkodobom, polročnom režime udeľovania víz. Udelenie národného víza podľa návrhu nariadenia bude v záujme Slovenska do 31. decembra 2026 bez možnosti jeho opätovného udelenia,“ uviedlo MPSVR v predkladacej správe s tým, že udeliť by sa malo najviac 5000 národných víz. Táto zmena bude platiť od 1. januára 2026.
Súčasná platnosť národných víz pre cudzincov z tretích krajín v lehote 180 dní sa podľa rezortu ukázala ako nedostatočná, a to z hľadiska potrieb zamestnávateľov aj stabilizácie pracovnej sily. Kratšia lehota totiž poskytuje obmedzený čas na adaptáciu pracovníka a zároveň dochádza k špekulatívnym príchodom osôb, ktoré po uplynutí krátkeho obdobia zamestnania opúšťajú Slovensko s cieľom presunúť sa do iných krajín EÚ. Predĺžením tejto lehoty budú mať zahraniční zamestnanci dostatočný čas na adaptáciu a odborné zaškolenie, čím sa zníži potreba ich častého nahrádzania.
„Podľa skúseností zamestnávateľov trvá približne jeden rok, kým sa nový pracovník plnohodnotne zapojí do pracovného procesu a stane sa samostatným bez potreby intenzívneho dohľadu. Zároveň sa očakáva, že predĺženie doby víza zníži motiváciu na špekulatívne využívanie vízového režimu a posilní dôveru v systém riadeného príchodu pracovnej sily,“ uzavrelo MPSVR.
Dodalo, že táto úprava sa udeje aj v súvislosti s tým, že oblasť cestnej dopravy dlhodobo zápasí s nedostatkom pracovnej sily, najmä pri profesionálnych vodičoch nákladných vozidiel a autobusov. Dopravcovia sú preto nútení hľadať pracovnú silu v tretích krajinách. K tejto zmene dôjde aj z dôvodu, že na vydanie Osvedčenia vodiča pre medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu v prenájme alebo za úhradu je potrebné predložiť doklad osoby z tretej krajiny o pobyte na území Slovenska.
