BRATISLAVA - Vysoké dovozné clá, ktoré Spojené štáty zaviedli na jar tohto roka, zasiahli európske krajiny veľmi nerovnomerne. Rozhodujúca bola skladba ich exportu do USA – čím vyšší podiel tovarov s vysokou colnou sadzbou, tým tvrdší zásah. Slovensko sa v tomto porovnaní ocitlo na nelichotivom vrchole rebríčka. Napriek tomu, že čelilo najvyššej colnej záťaži v celej Európskej únii, prvotný prepad vývozu nebol taký dramatický, ako by sa dalo očakávať. To sa však postupne mení.
archívne video
Vo svojom monitore zhrnul obavy Inštitút finančnej politiky (IFP). Ten priamo spadá pod ministerstvo financií, ktoré vedie Ladislav Kamenický (Smer-SSD).
Prvé colné kroky z apríla a augustový zlom
Administratíva Spojených štátov od apríla zaviedla plošné clá vo výške 10 percent na väčšinu tovarov, 25 percent na automobily a až 50 percent na vybrané kovy, ako je hliník či meď. Výnimku mali napríklad farmaceutické výrobky. Podľa IFP práve rozdielne colné sadzby spôsobili, že krajiny s vysokým podielom automobilového exportu, medzi ktoré patrí aj Slovensko, čelili výrazne vyššiemu tlaku než štáty orientované na lieky alebo chemický priemysel.
Slovenský vývoz do USA tvorili zhruba z troch štvrtín automobily, čo viedlo k tomu, že v júli čelilo Slovensko najvyššiemu efektívnemu clu v celej Európskej únii. Zlom nastal v auguste po uzavretí obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktorá zaviedla jednotnú 15-percentnú colnú sadzbu aj na automobily. Ako upozorňuje IFP, efektívne clo pre Slovensko kleslo z 23,5 percenta v júli na 17,4 percenta v auguste, no aj po tomto poklese zostávame medzi krajinami s najvyššou colnou záťažou.
Čisla neklamú, Slovensko má pokles o 20 percent
Dáta z prvých mesiacov po zavedení ciel ukazujú jasnú súvislosť medzi výškou colnej sadzby a prepadom exportu. Kým nemecký export do USA klesol od apríla do júla medziročne o 11 percent a rakúsky až o 28 percent, Slovensko zaznamenalo pokles približne o 20 percent. Podľa IFP bol tento pokles miernejší, než by zodpovedalo samotnej výške ciel, čo však nemusí platiť v ďalších mesiacoch.
Po augustovej dohode síce prišlo krátkodobé zlepšenie, no v septembri sa situácia opäť zhoršila. Slovenský export do USA bol medziročne nižší už o 40 percent. Najviac zasiahnutý zostáva automobilový priemysel, keď vývoz áut do Spojených štátov klesol v septembri medziročne až o 56 percent.
IFP zároveň upozorňuje, že slabší výkon na americkom trhu sa nebezpečne prelína s výpadkami v Ázii. V Číne čelia európske automobilky rastúcej konkurencii domácich výrobcov, čo sa prejavuje aj na slovenskom vývoze.
Export áut do Číny klesol v tomto roku o 17 percent a v treťom štvrťroku bol medziročný prepad približne 40 percent. Hoci časť strát zatiaľ kompenzuje silnejší dopyt v Európe, strata dvoch kľúčových trhov predstavuje podľa IFP významné riziko pre slovenský automobilový priemysel aj celkový hospodársky rast.
