BRATISLAVA - Opozičné Hnutie Slovensko podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie pre zmluvu na modernizáciu a dostavbu budovy Krajského súdu v Nitre. Poukázalo na to, že v deň uzatvorenia zmluvy sa uzatvoril aj dodatok k nej, čím sa zákazka navýšila zo 6,36 na 6,72 milióna eur s DPH. Takýto postup považuje za neprípustný. Predstavitelia hnutia o tom informovali na stredajšej tlačovej besede.
Mikulec kritizuje úpravu výkazu výmer a termínu
„V rámci dodatku teda zmenili celý výkaz výmer, ktorý predtým bol odsúhlasený a nacenený a zmenili aj termín realizácie diela,“ spresnil poslanec Národnej rady SR Roman Mikulec (Hnutie Slovensko-Za ľudí). Označil to za fintu, ako podliezť cenu vo verejnom obstarávaní. „A potom po podpise zmluvy zrazu urobiť dodatok, navýšiť cenu a odôvodniť to tým, že došlo k nejakým nepredvídaným okolnostiam alebo že to museli urobiť, lebo sa zmenil termín dodania diela,“ predostrel Mikulec s tým, že takýto postup je z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní neprípustný. Poukázal na to, že takýmto spôsobom sa môže postupovať, len ak dôjde k nepredvídaným okolnostiam, ktoré podľa neho v tomto prípade nenastali.
archívne video
Mikulec ozrejmil, že posledná zmena projektovej dokumentácie bola v marci a predkladanie ponúk bolo určené do júla. Vysvetlil, že bez dodatku vyhrala súťaž firma s cenou 6,36 milióna eur a s dodatkom za 6,7 milióna eur by tá istá firma skončila na štvrtom mieste. „Aké je to potom verejné obstarávanie? A ja sa pýtam, čo na to hovoria tí ostatní uchádzači, ktorí mohli s cenou, ktorú predložili v rámci verejného obstarávania vyhrať túto zákazku,“ uvažoval Mikulec a spresnil, že zákazka má byť financovaná z plánu obnovy a odolnosti. Upozornil, že ak by Európska komisia prišla na to, že sa v tomto prípade spáchal podvod, môže Slovensko o peniaze z plánu obnovy prísť.
Šipoš vyzýva ministra na zverejnenie podkladov
Predseda poslaneckého klubu Hnutia Slovensko-Za ľudí Michal Šipoš vyzval ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD), aby zverejnil všetky podklady a vysvetlil, kto rozhodol o podpise dodatku v rovnaký deň, ako bola podpísaná zmluva.
Rezort spravodlivosti odmieta tvrdenia
„Nadlimitná zákazka bola vyhlásená v máji 2025 a uzavretá za necelé štyri mesiace. Do súťaže prišlo 12 ponúk, čo potvrdzuje vysokú mieru hospodárskej súťaže. Počas vysvetľovania bolo zodpovedaných 170 otázok a proces prebehol bez jediného podania námietky. Víťazná ponuka bola o 1,35 milióna eur bez DPH nižšia ako predpokladaná hodnota zákazky, čím štát výrazne ušetril finančné prostriedky,“ uviedla hovorkyňa. Podotkla, že verejné obstarávanie nezabezpečovalo MS, ale komisia zriadená Krajským súdom v Nitre, zložená z odborníkov s právom vyhodnocovania.
Pôvodná projektová dokumentácia podľa nej počítala s lehotou realizácie 13 mesiacov. „Keďže však Európska komisia vydala dokument Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, v ktorom je určený nový, výrazne skorší termín vecnej finalizácie projektu, doba realizácie sa musela výrazne skrátiť. Bez úprav by sa výstavba skončila až v októbri 2026, čím by Slovensko prišlo o celú investíciu,“ doplnila hovorkyňa. Bolo podľa nej nevyhnutné prijať akceleračné opatrenia, ktorými sa dĺžka realizácie skrátila o 60 dní, tak aby bola uskutočnená v novej lehote - do 31. augusta budúceho roka. Tieto kroky boli podľa hovorkyne dohodnuté priamo so zhotoviteľom a ich cieľom bolo zabezpečiť včasné dokončenie projektu.
Dodatok ku zmluve, ktorého hodnota predstavovala 5,6 percenta z vysúťaženej ceny, umožnil podľa nej nielen urýchlenie prác navýšením personálu, ale aj sprísnenie sankčných mechanizmov, vrátane úpravy výšky zábezpeky. „Zmluva o dielo nadobudla účinnosť 10. septembra 2025, stavenisko bolo odovzdané 24. septembra a práce sa začali 29. septembra 2025. Kritika podpísania zmluvy a dodatku v jeden deň je neopodstatnená. Finančné krytie mal krajský súd zabezpečené len do augusta 2026, a preto bez podpísania dodatku v ten istý deň ako zmluvy by projekt vôbec nemohol byť realizovaný. Uzatvorenie zmluvy bez dodatku by znamenalo porušenie zákona o finančnej kontrole, ale najmä zánik celej investície,“ poznamenala Škulová.
Nie je podľa nej pravda, že druhý uchádzač by dokázal projekt zrealizovať výhodnejšie. „Všetky ponuky boli predložené na rovnakú, 13-mesačnú lehotu a ak by bol zvolený iný dodávateľ, taktiež by musel pristúpiť na akceleráciu, čo znamená, že každý ďalší uchádzač by mal dodatočné náklady s prijatím akceleračných opatrení, preto nie je korektné porovnávať aktuálnu cenu po dodatku, ktorá už zahŕňa i akceleračné opatrenia, s cenovými ponukami iných uchádzačov bez zohľadnenia hodnoty/ceny akceleračných opatrení,“ dodala.
