BRNO - Za šírením šakalov po Európe stojí podľa nového výskumu kombinácia klimatických zmien a krajiny aj dlhodobý úbytok veľkých predátorov, predovšetkým vlkov. Dôležitú úlohu zohráva človek, ktorého sídla poskytujú bezpečnejší priestor pre život. Výskum, na ktorom sa podieľali vedci z brnianskeho Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR, zároveň naznačuje, že by šakali mohli v budúcnosti osídliť až 75 percent európskeho kontinentu, teda takmer šesťnásobok súčasnej plochy výskytu. Štúdiu publikoval časopis Nature Ecology & Evolution.
Šakal obyčajný patrí medzi najrýchlejšie expandujúce cicavce Európy. Po väčšinu 20. storočia sa vyskytoval na Balkáne a okolo Čierneho mora. Od 80. rokov sa začal šíriť smerom do strednej, západnej i severnej Európy. Dnes sa objavuje v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Pobaltí, Škandinávii alebo Francúzsku. V Česku odborníci zaznamenali prvý doložený výskyt v roku 1998 na južnej Morave, prvé rozmnožovanie v roku 2017.
Medzinárodný tím výskumníkov teraz na 9000 lokalitách prehrával vytie šakala a zaznamenával odpovede. Vedci tak chceli zmapovať výskyt a zistiť faktory, ktoré prítomnosť šakalov podporujú, alebo naopak obmedzujú. Ukázalo sa, že šakalom prospievajú krátke zimy, mozaikovitá krajina a blízkosť vodných plôch. Najdôležitejším faktorom je však neprítomnosť vlka.
Ľudské sídla poskytujú šakalom "ochranný štít". V blízkosti ľudí totiž vlci obmedzujú aktivitu, a šakali tak môžu bezpečnejšie prežívať. Štúdia zároveň podporuje takzvanú hypotézu "uvoľnenia mezopredátorov". Podľa nej historický úbytok vlkov v Európe vytvoril podmienky pre rýchle šírenie niektorých stredne veľkých šeliem, medzi ktoré šakal patrí.
Najväčší potenciál ďalšej expanzie majú šakali v západnej a južnej časti Európy, napríklad vo Francúzsku alebo Španielsku. "Na Pyrenejskom polostrove by príchod šakala mohol mať veľmi negatívny vplyv na regionálnu biodiverzitu, najmä potom na rad európsky ohrozených stepných druhov vtákov," povedal Martin Šálek z Ústavu biológie stavovcov AV ČR.
Autori v štúdii upozornili na to, že návrat vlkov do európskej krajiny by ďalšie šírenie šakalov čiastočne spomalilo. "Ochrana veľkých šeliem nie je len otázkou samotných druhov, ale celého fungovania ekosystémov. Akonáhle človek zmení vzťahy medzi predátormi, môže to ovplyvniť rozšírenie živočíchov v celoeurópskom meradle," uzavrel Šálek.
