BRATISLAVA – Na veľkú zmenu podporu nemá, skúša to teda aspoň menšou úpravou. Predseda SNS Andrej Danko ešte na jeseň minulého roka po odchode poslancov okolo Rudolfa Huliaka začal čoraz hlasnejšie hovoriť o zmenách vo volebnom systéme – konkrétne o zavedení takzvaného imperatívneho mandátu. Na tak závažný zásah by však potreboval ústavnú väčšinu 90 hlasov. Koalícia má pritom momentálne s tesnou 76 problémy aj s podporou obyčajných zákonov a otváraním schôdze. Šéf SNS sa však podľa všetkého nevzdáva. Spolu s ďalšími poslancami totiž do parlamentu predložil zákon, návrh zákona, ktorý prináša síce menšiu, no aj tak stále výraznú zmenu týkajúcau sa volbného systému.
archívne video
Návrh zákona do parlamentu predkladajú poslanci Dagmar Kramplová, Milan Garaj, Andrej Danko a Adam Lučanský. „Podľa súčasnej právnej úpravy sa mandát kandidátovi prideľuje podľa poradia na kandidátnej listine politického subjektu, pričom voliči môžu túto nomináciu modifikovať udelením prednostných hlasov. Kandidát sa na základe preferenčného hlasovania dostane na zvoliteľnú pozíciu, ak získa minimálne tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre danú politickú stranu alebo koalíciu. Predkladaný návrh zákona mení túto hranicu z troch na sedem percent, čím sa zabezpečí vyššia miera reprezentatívnosti a posilnenie vôle väčšiny voličov pri konečnom rozhodovaní o zložení zastupiteľských orgánov,“ vysvetľujú navrhovatelia zmeny.
Existujúce trojpercentné kvórum totiž podľa nich prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov, a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie. „Zvýšením tejto hranice na sedem percent sa predíde situáciám, keď jednotliví kandidáti s minimálnou podporou získajú mandát len vďaka malej, ale vysoko organizovanej voličskej základni, čím sa posilní principiálna rovnováha medzi rozhodnutím voličov a internou stratégiou politických subjektov pri zostavovaní kandidátnych listín,“ uviedli.
Zmena má pomôcť zvýšiť demokratickú legitimitu procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. Argumentujú tiež ochranou pred nadmernými výkyvmi v obsadzovaní mandátov či tým, že v posledných volebných cykloch došlo k výraznej zmene charakteru volebnej kampane a spôsobu oslovovania voličov. „Kým v minulosti dominovala terénna kampaň, v súčasnosti sa čoraz viac využíva online kampaň a masmediálne prostriedky, pričom najmä voliči, ktorí aktívne využívajú preferenčné hlasovanie, sú často cieľovou skupinou cielene oslovovanou prostredníctvom digitálnych platforiem. Tento posun v kampani zvýrazňuje potrebu väčšej miery reprezentatívnosti v preferenčnom hlasovaní a zabraňuje možnej neprimeranej mobilizácii úzkych skupín voličov na úkor širšej demokratickej reprezentácie,“ tvrdia.
Na imperatívny mandát potrebuje ústavnú väčšinu
Andrej Danko o zmenách vo volebnom systéme hovoril už v novembri minulého roka po odchode poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Argumentoval tým, že ak má byť strana zodpovedná za svojich poslancov, tak aj títo poslanci by mali niesť zodpovednosť voči strane. "Nemôže to byť len o tom, že strana poslancov dostane do parlamentu, a potom si budú robiť, čo chcú," povedal v tom čase. Dokonca skritizoval aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý v minulosti vyhlásil, že mandát patrí poslancovi a nie politickej strane. Danko to označil za „hlúposť“ a ktorej treba znova diskutovať. Tvrdil tiež, že vládna koalícia sa bude otázkou zavedenia imperatívneho poslaneckého mandátu zaoberať v roku 2025.
Imperatívny mandát v praxi znamená, že pokiaľ by poslanec vystúpil z poslaneckého klubu strany, na kandidátke ktorej by bol zvolený, mandát by stratil a na jeho miesto by nastúpil náhradník. Na takúto zmenu by však bola potrebná zmena Ústavy SR. V tej sa totiž píše, že „poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“.
