BRATISLAVA – Parlamentné voľby 2020 boli obrovskou a dlho očakávanou udalosťou. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, tisíckach ľudí v uliciach a volaní po zmene sme pristúpili k urnám. Líder OĽaNO Igor Matovič porazil Smer a po dlhých rokovaniach nakoniec vytvoril štvorkoalíciu. Postupne sa však vládny štvorlístok postavil pred obrovské výzvy a zdá sa, že na najsilnejšej vládnej strane to zanechalo stopy. Preferencie im totiž od volieb rapídne klesajú.
Slováci si mysleli, že nová vláda bude mať pred sebou jednu z najdôležitejších úloh na Slovensku. Očistiť štát od korupcie, od mafie a dať krajine novú nádej. Nová vláda sa však postavila pred obrovskú a nečakanú výzvu. Pandémia koronavírusu zmenila svet, Slovensko a mala veľký vplyv aj na to, ako dnes koalícia funguje. Topky vám prinášajú veľké porovnanie prieskumov preferencií.
Popularita OĽaNO od volieb rýchlo klesá
Zrejme najväčším skokanom v negatívnom zmysle je víťaz volieb Igor Matovič so svojím hnutím OĽaNO. Vo februárových parlamentných voľbách, ktoré vyhral s prehľadom, získal niečo vyše 25 percent. Popularita hnutia však klesá a v posledných prieskumoch získal len niečo vyše 14 percent. V decembrovom prieskume Focusu dokonca len 11 percent. Dôvodov je niekoľko, Matovičovi zrejme nepomohla jeho komunikácia, postup čo sa týka zavádzania opatrení i ďalšie kauzy, s ktorými zatiaľ vláda bojovala.
Pokles Matovičovho hnutia je naozaj veľmi rýchly. Smer mal za sebou niekoľko väčších a vážnejších káuz a napriek tomu ich preferencie klesli len o niekoľko percent, a boli relatívne na rovnakej úrovni. Dôvodom môže byť aj stálejšia voličská základňa. Podľa politológa klesá OĽaNO najmä kvôli Matovičovi a jeho politickým prešľapom a pomerne nešťastnému štýlu komunikácie.
„V prvom rade je OĽaNO stranou len na papieri. V skutočnosti ide o akýsi amorfný zhluk ľudí odlišných záujmov a cieľov. Bez členskej základe a bez stabilného voličského jadra. Mnoho voličov sa rozhodlo pre OĽaNO len bezprostredne pred voľbami. A keďže rýchlo pochopili, že Igor Matovič nie je lídrom, ktorý by bol schopný odborne i mentálne zvládnuť existujúcu krízu, pochopiteľne sa pozerajú po inej strane,“ zhodnotil pre Topky politológ Radoslav Štefančík.
Koaličným skokanom prieskumov je strana SaS
Klesajú aj ďalšie koaličné strany. Za ľudí by sa dlhodobo podľa prieskumov nedostalo do parlamentu. Vo voľbách získali necelých šesť percent. Prakticky ihneď po voľbách sa z vedenia strany vytratil líder Andrej Kiska, ktorý ešte stihol dohodnúť koalíciu a neskôr ho na poste šéfa strany vystriedala Veronika Remišová.
„V prípade Za ľudí je pokles prirodzený. Za ľudí vzniklo ako strana bývalého prezidenta. Po jeho odchode z verejného života značná časť voličov stratila dôvod voliť túto stranu,“ vysvetľuje politológ.
Strana Sme rodina skončila vo voľbách s niečo vyše ôsmimi percentami na treťom mieste. Posledné prieskumy im však dávajú niečo okolo piatich – šiestich percent. Dôvodom je niekoľko káuz Borisa Kollára, či už jeho diplomovka, alebo nemocničné návštevy. Koaličným skokanom prieskumov je jednoznačne strana SaS, ktorá je momentálne podľa posledných prieskumov na druhom mieste so ziskom 16 percent. Richardovi Sulíkovi zrejme pomohol nielen jeho prístup, ale aj spor s Igorom Matovičom, z ktorého vychádza zatiaľ on aj jeho strana ako víťaz. Pozrite, čo koaličným stranám uškodilo alebo naopak pomohlo.
SaS stúpa, lebo Sulík jedná konzistentne
SaS stúpa, pretože Sulík jedná konzistentne a bez komunikačných prešľapov, zhodnotil Štefančík. „Sulík sa však ešte nemôže vidieť ako predseda vlády, hoci si tak ráno pri pohľade do zrkadla možno hovorí. V predchádzajúcom volebnom období sa SaS dlhodobo pohybovala na úrovni medzi 12 až 14 percentami, napriek tomu niekoľko mesiacov pred voľbami začala klesať. Začali totiž vznikať nové strany, ktoré pritiahli pravicového voliča,“ uviedol s tým, že na politickej mape ešte môže nastať do ďalších volieb pohyb, preto nemožno vylúčiť, že SaS opäť zažije prepad.
Kauzy diplomoviek
Kauze plagiátorstva čelil v minulej vláde predseda parlamentu a líder SNS Andrej Danko. Ani členovia súčasnej vlády sa tomu nevyhli. Ako prvý čelil koncom júna obvineniu z plagiátorstva šéf strany Sme rodina Boris Kollár. Z postu šéfa parlamentu vtedy odmietol odstúpiť a podľa jeho slov získal diplomovku v súlade so zákonom a preto sa nemá za čo ospravedlňovať. Dodal, že kým bude v politike, bude používať len meno Boris Kollár bez titulu.
„Ľudia ma volajú Boris, nie pán magister,“ povedal. Voľby podľa neho nevyhrávajú tituly, ale emócie. Opakovane odmietol, že jeho práca je plagiát. Matovič netrval na Kollárovom odchode, hoci od Danka to v minulosti žiadal. Ďalšou spornou prácou bola diplomovka ministra školstva Branislava Gröhlinga. Člen liberálov pred vyše desiatimi rokmi necitoval zdroje tak, ako mal. Výrazne si pomohol svojou bakalárkou, a preto má v jeho prípade ísť o kompilát s prvkami plagiátu.
Nakoniec prišiel na rad sám premiér Igor Matovič, čo opäť nepridalo na dôveryhodnosti voči jeho osobe či hnutiu. O problémoch s jeho diplomovkou sa hovorilo už dávnejšie. Vtedy uviedol, že prácu napísal ručne, iba mu ju na stroji prepísala jeho kamarátka. Pri svojej diplomovke však podľa zistení z júla odpísal z dvoch kníh a v tejto veci sa označil za zlodeja. Odstúpi však až vtedy, keď splní všetko, čo sľúbil pred voľbami. Patril medzi najväčších kritikov lídra SNS, pri konfrontácii s týmto faktom však ako jeden z argumentov premiér uviedol, že nejde o rovnakú situáciu.
Sme rodina klesá, aktuálne je na hranici zvoliteľnosti
Kauzy diplomoviek najviac uškodili strane Sme rodina a hnutiu OĽaNO. Kým v júni mala Sme rodina podľa Focusu 12, 8 percenta, v nadchádzajúcom septembrovom prieskume, ktorá už Kollárovu kauzu zachytila, mala strana len 9,1 percenta. Prieskum agentúry Polis zaznamenal rozdiel len niečo vyše percenta. Klesajúci trend sa však strane nepodarilo zastaviť. Nepomohla tomu ani situácia po Kollárovej nehode.
V aute sa viezol s misskou Fabušovou, ktorú podľa jeho slov len zviezol do mesta, keďže to mal cestou. S vážnymi zraneniami ležal v Nemocnici sv. Michala. Medializované informácie hovorili o súkromných návštevách predsedu parlamentu. Pozrieť ho prišlo niekoľko žien po návštevných hodinách, ktoré podľa výpovede sestričiek, využíval personál nemocnice napríklad na prípravu čaju.
Koronakrízu by mal manažovať niekto iný ako premiér
Okrem kauzy Matovičovej diplomovky sa líder hnutia OĽaNO dostal do sporu s Richardom Sulíkom, ale aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Tá v relácii rádia Expres dokonca uviedla, že koronakrízu by mal manažovať niekto iný ako premiér Matovič. Prvé spory medzi Matovičom a Sulíkom nastali už pri zostavovaní vlády. Strana SaS chcela ministerstvo financií, na ktoré si robilo nárok aj OĽaNO. Spory o ministerstvá však nie sú ničím výnimočným. Dohoda sa rodila ťažko, ale Matovič nakoniec vládu zložil.
Zdalo sa, že všetko okrem koronakrízy bude ideálne. No netrvalo to dlho a oheň medzi SaS a OĽaNO sa rozhorel. Postupne sa ich názory začali rozchádzať čo sa týka postupne prijímaných opatrení. Odkazovali si najmä cez sociálnu sieť Facebook, aj keď Matovič v tomto vedie na plnej čiare, prostredníctvom statusov reaguje na všetko. V máji sa hádali o tom, či nechať obchody v nedeľu otvorené, alebo nie.
Spory medzi Sulíkom a Matovičom eskalujú
V auguste bola témou odluka cirkvi od štátu. Premiér vtedy uviedol, že spôsob, kedy SaS cirkev ako spoločenstvo veriacich ľudí, vyhlási najprv za príživníkov, je najhorší možný spôsob ako poctivú diskusiu začať. „Až mám pocit, že ani nejde o odluku od štátu, ale prvoplánový marketing útočiaci na najprízemnejšie pudy,“ povedal Matovič. Ďalšie útoky sa týkali najmä prijímaných opatrení, premiér sa opakovane pýtal, či Sulík bude kopať hroby a že životy ľudí sú pre neho menej dôležité než otvorené prevádzky. Pred pár týždňami dostal Sulík „domácu úlohu“.
Mal vypracovať pandemický plán. Ten vypracoval minister hospodárstva o pár dní neskôr, to už však bolo podľa Matoviča neskoro, úlohu si nesplnil a svoj plán mohol poslať tak do Mongolska. Potom nastal problém s antigénovými testami, ktoré mal Sulík kúpiť skôr. Ich spor dosiahol vrchol pred pár dňami, keď sa premiér Matovič v rozhovore v rádiu Expres takmer rozplakal, Sulíka vyzval, aby do Vianoc podal demisiu a nazval ho idiotom.
Správ kto komu čo povedal, bolo veľa. Matovič dokonca nevzal Klusa na služobnú cestu a problém s dotáciami mal aj minister školstva. Sulík sa nakoniec rozhodol ignorovať niektoré z premiérových opatrení. V konečnom dôsledku z toho u ľudí víťazne vyšiel Richard Sulík. Strane SaS totiž stúpajú preferenecie už od prvých prieskumov.
Výmena okresných predsedov (jún júl 2020)
Ani tento krok najsilnejšiemu vládnemu hnutiu nepomohol. Premiér Igor Matovič označil výmenu 72 okresných predsedov za očistu štátnej správy. Podľa Matoviča sa táto funkcia obsadzuje politicky už od druhej svetovej vojny a sám to považoval za transparentný cieľ. Poukázal na vytvorenie istej hranice, kde politika začína a končí. Niektorí koaliční partneri však mali výhrady. Mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko dokonca pritvrdilo a hovorilo o tom, že „doba našich ľudí“ sa vrátila. Vláda zatiaľ vymenovala 53 prednostov. O výmene sa začalo debatovať v júni, prvé mená padli v polovici júla.
Pellegrini a Fico sa rozišli
Smer bol dlhé roky najsilnejšou stranou na Slovensku, po tohtoročných voľbách sa však všetko zmenilo. Smer skončil na druhom mieste so ziskom niečo vyše 18 percent. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vystriedal Roberta Fica na poste premiéra Peter Pellegrini a stal sa aj tvárou strany vo voľbách. Pomohlo to jeho popularite a čoraz viac bolo cítiť názorovy rozchod medzi ním a Ficom.
Dlhé týždne sa šuškalo o odchode Pellegriniho zo Smeru. Prvýkrát bola potenciálna strana zahrnutá v prieskume Focusu v máji 2020. Uskutočnené boli dva prieskumy, v jednom Pellegriniho strana zahrnutá bola, v druhom nie. Tu sa prvýkrát potvrdilo, že jeho stranu by volili takmer 22 percenta opýtaných voličov, zatiaľ čo Smer len necelých 10 percent. Pokiaľ by Pellegrini v strane Smer ostal, ich preferencie by sa pohybovali okolo 21 percent ľudí.
Hlas novým lídrom?
Pellegrini nakoniec potvrdil špekulácie a zo strany odišiel. Svoju novú stranu aj s jeho jedenástkou predstavil 10. júna a nazval ju Hlas-SD. Mnohí o nej hovoria len ako o dvojičke či kópii Smeru, keďže s Pellegrinim odišla aj ľudia ako exministerka vnútra Denisa Saková, Richard Raši, Peter Žiga a ďalší. Pre Fica sa však jeho bývalý kolega a dvojka Smeru stal zradcom s jamkami v lícach. Zdá sa však, že Pellegrinimu tento krok pomohol.
Od októbrových prieskumov sa totiž Hlas stal pomyselným lídrom. Smer sa pohybuje okolo desiatich percent. Ako však Fico dlhodobo tvrdí, z prieskumov si nič nerobí. „Poznáte moju zásadu a tá je principiálna. Ja nikdy žiadne prieskumy verejnej mienky nekomentujem, lebo trištvrte z nich sú sfalšované,“ povedal Fico.
Peter Pellegrini má aj podľa politológa všetky predpoklady na to, aby sa stal vážnym kandidátom na budúceho predsedu vlády. „Jeho strane sa darí, napokon pri Matovičovi ani nemusí toho veľa urobiť. Ľudia sami budú hľadať náhradu za Matoviča a nemožno vylúčiť, že ho nájdu práve v bývalom predsedovi vlády. Škrt cez rozpočet však Pellegrinimu môže urobiť činnosť Národnej kriminálnej agentúry. Peter Žiga je už obvinený a keďže takmer všetci súčasní vrcholní funkcionári Hlasu slúžili kedysi v Smere, nemožno vylúčiť, že NAKA si posvieti aj na ich aktivity,“ myslí si Štefančík.
Ako by vyzerala vláda?
Do parlamentu by sa podľa prieskumov dostalo osem strán. Ako by podľa politológa vyzeralo zloženie parlamentu, keby sa doň dostali strany Hlas-SD, OĽaNO, SaS, ĽS NS, Sme rodina, PS a KDH? „Toto je úplne hypotetická otázka. KDH je mimo parlamentu už druhé volebné obdobie, o PS v poslednom čase takmer nepočuť. Šéfa Sme rodiny sa zmieta v škandáloch, Matovič mentálne nezvláda vykonávanie svojho úradu, o aktivity niektorých členov Smeru a Hlasu sa zaujíma polícia a šéf pravicových extrémistov je jednou nohou za mrežami,“ zhodnotil Štefančík.
Progresívne Slovensko a Spolu volebná spolupráca nevyšlo podľa ich predstáv. Po voľbách sa opäť rozdelili a lídri Michal Truban a Miroslav Beblavý skončili. Beblavý odišiel aj z politiky. Michal Truban sa vzdal len lídrovskej stoličky a vystriedala ho Irena Bihariová. Kým PS sa drží nad hranicou zvoliteľnosti, strana SPOLU dosahuje v prieskumoch okolo jedného percenta. AJ KDH prešlo zmenami a na pozícii lídra vystriedal Alojza Hlinu Milan Majerský. Strana ĽS NS sa napriek škandálom drží stabilne okolo ôsmich až deviatich percent. V poslednom prieskume však aj kotlebovci klesli pod šesť percent.
Vyzerá to tak, že stranícky systém prejde na Slovensku v tomto volebnom období ešte výraznými zmenami. „Preto považujem za zbytočné uvažovať nad otázkou, ktoré strany by v súčasnosti vytvorili vládu. Vládu stále máme a tá sa (zatiaľ) teší ústavnej väčšine, takže pokiaľ sa Matovičovi nerozsype tento domček z karát, netreba predbiehať dobu,“ dodal.
