BRATISLAVA - V minulom volebnom období ako poslanec podporil v parlamente všetky návrhy na ochranu života, ktoré boli pre neho prijateľné. Dokonca aj z dielne Kotlebovcov. „Pre mňa je nenarodené dieťa človekom,“ tvrdí minister práce a sociálnych vecí a konzervatívny politik Milan Krajniak. Nemyslí si, že ak by strany pred voľbami viac rozprávali o svojom postoji k potratom, voliči by inak rozdali karty. Porušili niektorí poslanci koaličnú zmluvu, keď zahlasovali s Kotlebovcami? Prečo je proti interrupciám? A čo hovorí na tehotenstvo Moniky Beňovej?
Dve šéfky poslaneckých klubov SaS a Za ľudí považujú hlasovanie poslancov OĽaNO a jedného poslanca Sme rodina, ktorým podporili návrh Kotlebovcov týkajúci sa potratov za hrubé porušenie koaličnej zmluvy. Podľa vás je to porušenie koaličnej zmluvy?
Od vzniku nášho poslaneckého klubu Sme rodina sme vždy uplatňovali zásadu, že o otázkach života hlasuje každý podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Videl som to v minulosti aj u iných strán. A to bez ohľadu na to, či boli v koalícií alebo opozícií. Vždy bola tzv. zelená karta. V koaličnej zmluve je jasne zadefinované, že v týchto otázkach má každý poslanec právo predložiť akýkoľvek návrh. Zdá sa mi, že hlasovanie nie je proti duchu koaličnej zmluvy, tak ako bola dohodnutá. Nechcem však zasahovať do parlamentných záležitostí. Nechám to na posúdenie jednotlivých poslaneckých klubov.
Ak by sa koalícia uzniesla, že prišlo k porušeniu zmluvy, čo by to znamenalo? Aké sú sankcie voči tým, ktorí ju porušili? „Vyhodili“ by ste ich z koalície?
Ktorýkoľvek člen koalície má právo iniciovať rokovanie koaličnej rady, kde sa preberú sporné otázky. Predpokladám, že tí, ktorí majú názor, že ide o porušenie zmluvy, zvolajú koaličnú radu a budeme sa o tom baviť.
Dohodli ste sa, že nebudete podporovať opozičné návrhy. A obe šéfky klubov vyčítajú podporu novely zákona o potratoch z dielne Kotlebovcov.
Mám pocit, že mohlo prísť len k nedorozumeniu. Keďže neexistuje v koalícií o týchto otázkach dohoda a každý môže hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, niektorí to mohli vnímať tak, že majú zelenú kartu pri všetkých návrhoch. Myslím si, že sa to dá vyjasniť na koaličnej rade.
Ako by ste hlasovali vy, keby ste sedeli v parlamente pri novele zákona o umelom prerušení tehotenstva z dielne Kotlebovcov?
V parlamente som podporil všetky návrhy na ochranu života, ktoré boli pre mňa prijateľné. A to bez ohľadu na to, kto ich navrhoval. V minulom volebnom období som hlasoval aj za návrh na ochranu života z dielne Kotlebovcov. S jeho obsahom som súhlasil. Bol de facto taký istý, ako kolegu Vašečku. Neviem, ako by som teraz postupoval v parlamente. Chcel by som však postupovať tak, aby neprišlo k porušeniu zmluvy, vzhľadom na to, že do druhého čítania prešiel aj návrh koaličnej poslankyne Záborskej.
Ako ste spomenuli, do druhého čítania prešiel návrh novely zákona na sprísnenie interrupčného zákona, ktorý navrhli poslanci okolo Anny Záborskej. Prečo sa štyri mesiace po voľbách už rieši sprísnenie interrupčného zákona? Naozaj nič iné Slovensko netrápi a toto je téma číslo jeden?
Vo vláde pripravujeme a riešime najprioritnejšie otázky. Robíme všetko na zmiernenie následkov krízy súvisiacej s COVID 19. Prijali sme program na podporu podnikania a súčasne sme ohlásili najväčší sociálny balík pomoci zamestnávateľom, zamestnancom a SŽCO v histórií Slovenska. Sme výkonná moc a riešime problémy. No je na uvážení poslancov, keď chcú riešiť otázky, ktoré nie sú akútne z hľadiska aktuálnej situácie. Otázka ochrany života je diskutovaná nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách a krajinách západnej Európy desiatky rokov. Preto považujem za logické, že budú prichádzať návrhy na úpravu aj tejto otázky.
Poslankyňu Záborskú poznáte z KDH, predpokladám, že ste očakávali, že s úpravou zákona o interrupciách príde v pomerne krátkom období po voľbách...
Pani Záborskú poznám takmer 30 rokov. Veľmi si ju vážim. Považujem ju za veľmi serióznu političku. Veľmi rešpektujem, že počas celej svojej politickej kariéry zastáva tie isté názory a tie isté hodnoty. Konzistentnosť názorov rešpektujem u všetkých ľudí, s ktorými môžem a aj nemusím súhlasiť. Priznám sa, že jej návrh považujem za veľmi umiernený, ktorý sa snaží nájsť čo najväčší konsenzus v spoločnosti. Osobne by som jej návrh určite podporil.
Umiernený návrh? Keby ste boli v parlamente, navrhli by ste ešte tvrdšiu novelu?
Podporil by som aj iné úpravy. Sám som predsa dal návrh o tzv. tlkote srdca. Ukončenie tehotenstva by bolo povolené do momentu, kým na ultrazvuku sú lekári schopní zmonitorovať tlkot srdca dieťaťa. Potom by interrupcia už nebola povolená. Tento návrh poslankyne Záborskej sa vôbec netýka interrupcií ako takých. Nezasahuje ani do lehôt, kedy je možné interrupcie vykonať. Jediné čo zavádza, je predĺženie lehoty na rozhodnutie pre ženu od momentu, kedy požiada o zákrok. A to na 96 hodín. Je to úplne v poriadku.
Rovnako v návrhu je aj to, že žena by mala vypisovať tlačivo, kde by popísala svoj sexuálny život. Nie je to zasahovanie do jej intímneho života?
Kým tento návrh do parlamentu pani Záborská podala, prišla s ním na koaličnú radu. Koaličná zmluva návrhy na ochranu života neschvaľuje, ale musia byť prerokované, aby sme všetci o tom vedeli, kto a čo chce v tejto veci predložiť. Prišla, debatovali sme aj o tomto. Aby sme vedeli analyzovať, ako pomôcť ženám, ktoré sa rozhodujú pre interrupciu zo sociálnych dôvodov, by bolo dobre vedieť, akými problémami tie ženy prechádzajú. Preto sme zaviedli možnosť tzv. anonymného dotazníka, aby sme spoznali, s akými problémami sa potýkajú. Nevyžaduje sa žiadne spracovanie osobných údajov a je to na dobrovoľnej báze. Ide skôr o možnosť, aby štát vedel zistiť, ako týmto ženám pomôcť. V tejto forme to považujem za úplne v poriadku. Preto ma prekvapilo, keď tu niekto hovorí o komisiách, ktoré to majú niečo posudzovať. Tu ide o to, aby sme vedeli lepšie pomôcť riešiť problémy, kvôli ktorým sa ženy pre interrupciu rozhodnú.
Počet interrupcií z roka na rok klesá. Je toto naozaj téma, ktorú je skutočne potrebné urgentne riešiť po korone?
Počet interrupcií klesá preto, lebo máme aj čoraz menší počet detí, ktoré sa rodia. Pokles interrupcií je logický aj z tohto pohľadu. Som presvedčený, že na každom živote záleží. Nielen na čiernom a bielom, ale aj na tom, ktoré sa môže narodiť. Je našou povinnosťou vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby sa každé dieťa mohlo narodiť. Ronald Reagan v otázke života povedal: „Treba si uvedomiť, že tí, čo sú za interrupcie, mali to šťastie, že sa narodili.“ Myslím si, že ako spoločnosť máme urobiť všetko preto, aby každé nenarodené dieťa dostalo šancu, aby sa narodilo a mohlo byť platným členom spoločnosti, aby malo šancu žiť svoj život. Preto aj všetky opatrenia, ktoré navrhuje poslankyňa Záborská považujem za prínosné. Jej návrh nezavádza žiadne reštrikcie, ale naopak zavádza pomoc pre ženy, ktoré sa kvôli neočakávanému tehotenstvu môžu ocitnúť v problémoch. A to nehovorím o tom, že sme prijali návrh, aby každá tehotná žena od 4 mesiaca tehotenstva dostávala príspevok 200 eur až do pôrodu, aby sa nedostala do sociálnej núdze.
Viete o tom, že podľa prieskumov agentúry Focus väčšina ľudí si myslí, že zákon je postačujúci?
Pre mňa je to otázka principiálna. Keď sa snažíme chrániť život každého človeka pred autonehodou, vraždou, živelnou katastrofou, spoločnosť robí všetko pre to, aby každý život ochránila. Pre mňa je nenarodené dieťa človekom.
Aj napriek tomu, že plod má vážnu genetickú poruchu a hrozí, že hneď po narodení zomrie? Nebude to viac traumatizujúce pre ženu, ktorá takéto dieťa porodí a hneď ho aj stratí?
Dobrý príklad ste použili. Môj dlhoročný priateľ sa potýkal s týmto problémom. Najkvalitnejšie diagnostické prístroje odhalili, že jeho dieťa sa narodí s ťažkým rázštepom chrbtice, nezlučiteľnom so životom. Jeho partnerka bola pod veľkým tlakom lekárov, aby okamžite išla na interrupciu, pretože pri pôrode mohla ohroziť aj seba. Tomuto dieťaťu som dnes krstným otcom. Je to veľmi životaschopný chlapec, veľmi živý bez akéhokoľvek hendikepu práve naopak.
Poznám presne opačný prípad, keď ženu jej blízky človek presviedčal, aby išla na interrupciu, lebo dieťa sa po narodení nedožije ani hodiny a ona bola tvrdohlavá. Dieťa skutočne zomrelo, ona verila v Boží zázrak a už rok má z tohto psychické problémy.
Viete, ako som sa stal prívržencom ochrany života? Bolo to dávno predtým, než som sa stal veriacim človekom. Keď som bol mladý študent, bavili sme sa aj o tejto problematike. Uvedomil som si, že si neviem odpovedať na otázku, odkedy si ľudský život zaslúži takú ochranu, že ho nemôžeme ukončiť bez akéhokoľvek dôvodu, iba na základe subjektívneho hodnotenia. Máme stanovenú hranicu na 3 mesiace. Napríklad 85 deň je to človek a 84 deň to ešte nebol človek? Kde je tá hranica? Nešiel som na to z hľadiska viery alebo neviery. Uvedomil som si, že si netrúfam ako človek určiť hranicu. Rešpektujem, že na túto tému majú ľudia rozdielne názory. Ja som toho názoru, aby sa narodilo každé dieťa a dostalo šancu. Nie som za to, aby matky, ktoré sa rozhodnú pre interrupciu boli akýmkoľvek spôsobom trestnoprávne postihované. To by bolo nesprávne. No myslím si, že štát by mal urobiť všetko, aby umožnil čo najväčšiemu počtu detí sa narodiť a aby na to vytvoril tie najlepšie podmienky.
Chcete zachraňovať nenarodené deti, ale fakt, že nie je dostatok miest v štátnych škôlkach ani pri dnešnom počte detí sa nijakým spôsobom rieši? Že rodičia musia platiť drahé súkromné škôlky?
Myslím, že sa to nevylučuje. Samozrejme, že sa máme snažiť poskytnúť malým deťom a ich rodinám, čo najlepší štandard sociálnych služieb a pomoci, ale to sa nevylučuje s tým, že máme pomôcť aj tým deťom, ktoré sa ešte nenarodili. Dnes je skôr problém, že budeme rušiť triedy v školách, lebo ich už nepotrebujeme tak, ako sme ich potrebovali pred 30 rokmi. Viete, je zaujímavé, že najviac detí sa rodí v regiónoch, kde sociálna situácia nie je najpriaznivejšia. Ak by úroveň ekonomiky rozhodovala o tom, či rodina bude mať viac detí alebo nie, potom by sa najviac detí malo rodiť v Bratislave. Ale to sa nedeje. Čo poviem, bude to možno kontroverzné, ale je to založené na mojom presvedčení a znalosti faktov, lebo ma táto problematika zaujíma. Myslím si, že platí, že najdôležitejším faktorom pre rozhodnutie mať alebo nemať viac detí je subjektívny pocit rodičov, či ho chcú alebo nie. Rešpektujem, že nikto nemôže rodičov nútiť, aby mali viac či menej detí. Jediné, čo štát môže urobiť je, aby v momente rozhodnutia, či chcem mať ďalšie dieťa, neexistoval finančný nedostatok, aby si ľudia povedali, že ďalšie dieťa už finančne neutiahnem. Peniaze by nemali byť dôvodom či ísť alebo nejsť na interrupciu. Príspevkom počas tehotenstva štát už dáva budúcej mamičke najavo, že sa nemusí báť. Štát ju chce podporiť. A rovnako to platí aj pri rodine, čo má dve deti a premýšľa, či chcú mať tretie... Toto rozhodnutie je viazané na ekonomické argumenty a vtedy podľa mňa by štát mohol pomôcť rodičom.
Pán minister, vy máte koľko detí?
S manželkou sme chceli mať štyri deti, ale žiaľ so zdravotných dôvodov sme nemohli. Sme radi a považujeme za zázrak, že máme aspoň jedno a sme za to vďační.
Spoločnosť roky diskutuje o interrupciách. Monika Beňová pred pár dňami vo veku takmer 52 oznámila, že čaká dieťa. Internet zaplavili pohoršené názory mužov a žien, že v tomto veku už má byť babkou a nie matkou. Kde je veková hranica byť matkou?
Pani Beňovej gratulujem, že bude mať dieťa. Postrehol som, že sa na neho teší. Prajem jej, dieťaťu a aj otcovi dieťaťa, aby sa im darilo a prajem im všetko najlepšie. To isté prajem každému, kto očakáva dieťa. Je to niečo, z čoho sa treba tešiť. Najmä v dnešnej dobe, keď množstvo párov má problém otehotnieť kvôli civilizačným chorobám. Chcel by som podporiť, aby sa rodilo viac detí a nečelili by sme demografickej kríze. Štát by mal vytvoriť priestor pre študentky, aby vedeli, že ak sa rozhodnú mať ešte počas vysokej školy dieťa, tak to nebude žiadny problém pre ich kariéru a dokončenie štúdia. Ich sociálne zabezpečenie bude také, aby si mohli dovoliť popri dieťati aj doštudovať. To je to, čo má zmysel podporiť.
Pýtala som sa na niečo iné. Kde je veková hranica, dokedy žena by mala byť matkou?
To si netrúfam povedať.
V našej spoločnosti je pre mnohých na smiech a sú pohoršení.
Rozhodne mi to nie je na smiech. Práve naopak, rešpektujem ju za jej rozhodnutie. Nepochybne ako inteligentná žena si musí uvedomovať, všetky riziká, čo to znamená byť matkou v staršom veku. Verím, že všetko bude v poriadku a keď si dieťa po rokoch prečíta nejaké reakcie, rozhodne bude vďačné svojej mame, že sa mohlo narodiť. Reči kritikov bude považovať za smiešne.
Ak by téma interrupcií rezonovala pred voľbami ako po voľbách, voliči by podľa vás karty rozdali rovnako?
Téma interrupcií nie je taká, kvôli ktorej sa ľudia rozhodujú pre voľbu tej alebo inej strany. V každej strane nájdete ľudí, ktorí podporujú ochranu života a aj tých, ktorí podporujú interrupcie. Spoločnosť by sa mala rozhodnúť, akú mieru ochrany života chce mať.
