BRATISLAVA - Súkromná bezpečnostná firma Bonul, ktorú ovláda nitriansky podnikateľ Miroslav Bödör, prišla o tender za 11,7 milióna eur. Tento tender sa týkal nákupu bezpečnostných služieb. Prípad už dlhšie sledovala Nadácia Zastavme korupciu.
Zrušenie tendra potvrdil samotný Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), o čom nadácia informovala na sociálnej sieti. Podnet ohľadom podozrivého tendra podala nadácia na spomínaný úrad ešte v lete. Informovala o tom ešte v decembri na svojom blogu.
Podľa ich tvrdení boli bezpečnostné služby za spomínanú sumu obstarávané Správou štátnych hmotných rezerv. Podmienky súťaže však boli podľa nadácie nastavené diskriminačne. Podľa nej bola zvýhodňovaná práve bezpečnostná firma Bonul, ktorú ovláda samotný Miroslav Bödör, často označovaný za človeka blízkeho strane Smer.
Špeciálny certifikát
Správa štátnych hmotných rezerv totiž pri súťaži vyžadovala špecifický bezpečnostný certifikát C4, ktorý nebol potrebný. V tomto prípade začal konať voči štátnej organizácii priamo ÚVO. Ešte v decembri nadácia na blogu písala o nariadení ÚVO verejné obstarávanie zrušiť.
Zvýhodnenie súkromnej firmy Bonul malo nastať v takej podobe, že v súťaži požadovali certifikát C4 od všetkých uchádzačov, no takzvaným systémovým integrátorom certifikátu C4 je práve Bonul. Podľa nadácie sa mala firma Bonul k podobným zákazkám dostávať práve spôsobom certifikátu C4.
Problematika certifikátu C4 spočíva v tom, že ide o integračný bezpečnostný systém, slúžiaci na obsluhu budov. Vyrába ho ďalšia súkromná spoločnosť Gamanet. Týmto nástrojom sa v budovách ovládajú bezpečnostné prvky ako kamery či vstupné brány v objektoch. Spoločnosť Gamanet si podľa nadácie vytvorila zoznam certifikácie osôb, ktoré majú možnosť do systému C4 zasahovať. Integrátormi certifikátov C4 sú na Slovensku okrem Bonulu ešte firmy Syteli a VEL Security. Firme Bonul navyše tento rok vyprší bezpečnostná previerka, ktorú bude musieť znovu získať.
Podľa Remišovej je na obzore ďalšia zákazka
Veronika Remišová z klubu OĽANO upozornila, že zatiaľ čo štát zrušil kvôli spomínaným podmienkam podozrivý tender, hneď obratom podpíše pre firmu Bonul ďalšiu zákazku. V tomto prípade ide aj o nezrovnalosti v cenách Bonulu, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako ceny zazmluvnené v predchádzajúcom tendri za podobnú službu. Biznis tak podľa Remišovej nekončí a dokonca pokračuje za veľmi podozrivých podmienok.
V prípade sa spomína aj sociálna poisťovňa, ktorá dostala od Úradu pre verejné obstarávanie najvyššiu možnú pokutu práve za biznis so spoločnosťou Bonul s.r.o. Podľa ÚVO vtedajší šéf poisťovne a dnes poslanec Smeru Muňko porušil zákon a súťaž podľa ÚVO „neumožňovala čestnú a otvorenú hospodársku súťaž". Podstatou zmluvy bolo zabezpečenie prepravy peňažných hotovostí.
„Sociálna poisťovňa následne v priebehu decembra 2018 vyhlásila verejné obstarávanie, tentokrát na samostatnú zákazku na zabezpečenie prepravy peňažných hotovostí. Zákazku poisťovňa rozdelila na tri časti. Pred pár dňami boli zverejnené tri zmluvy, všetky tri so spoločnosťou Bonul v hodnote 543 628,80 €, 543 628,80 € a 501 811,20 €. Zmluvy majú platiť tri roky. Kým ale zrušená zmluva z roku 2016 uvádza cenu za prepravu vo výške 13,20 eur, nové zmluvy s Bonulom už uvádzajú cenu 52,80 eur. Oproti zmluve z roku 2016 teda hovoríme o sume štyrikrát vyššej, ako bola podľa pôvodnej zmluvy. Navyše, v tomto verejnom obstarávaní firma Bonul súťažila ako jediná," píše vo vyhlásení Remišová.
Podľa nej je absurdné, ak Sociálna poisťovňa najprv dostane najvyššiu možnú pokutu za neférovú súťaž v súvislosti s firmou spájanou so stranou Smer, pričom firma od zmluvy odstúpi, keď jej to zrazu vyhovuje. „Je však absolútne neprijateľné, ak tá istá spoločnosť následne v novej súťaži vysúťaží cenu, ktorá je štyrikrát vyššia ako predošlá sadzba," uviedla Remišová.
Na Remišovej slová reagovala aj poisťovňa
Na kritické slová o štvornásobne predraženej cene reagoval aj Peter Višváder zo Sociálnej poisťovne. "Sociálna poisťovňa musí dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní. Ak Sociálnu poisťovňu „zbavíte“ povinnosti vyberať dodávateľa podľa uvedeného zákona, potom môže byť konečná cena o polovicu nižšia. Otázky o vyššej cene preto treba adresovať subjektom, ktoré pôsobia na trhu v tomto segmente," spresnil Višváder.
Zvýhodnenie podľa Višvádera nebolo na strane Bonulu. "Po vypovedaní zmluvy firmou Bonul ku koncu minulého roku (táto zmluva bola výhodná pre Sociálnu poisťovňu a nevýhodná pre Bonul, ktorý nedokázal pokrývať svoje náklady), musela Sociálna poisťovňa rýchlo hľadať riešenie. Strážnu službu budov a majetku si dokázala zabezpečiť vlastnými silami, ale prevoz peňazí, vzhľadom na nevyhnutné technické zabezpečenie a bezpečnostné požiadavky, bol nad jej možnosti. Preto bolo potrebné hľadať riešenie dodávateľským spôsobom," pokračoval Višváder.
Podľa neho cena 52,80 eur s DPH zodpovedá aktuálnemu stavu na trhu v tomto segmente. Nie je preto na mieste bez detailnejšieho pohľadu skonštatovať, že je štvornásobne predražená ako v roku 2016.
Dvojaké dôvody
Višváder nekorektnosť údajov prezentuje najmä na dvoch zásadnych dôvodoch. "Zmluva z roku 2016 mala platiť 4 roky. V rámci procesu verejnej súťaže sa pripravovala zhruba rok a pol vopred. Táto zmluva odrážala cenové hladiny na trhu v danom období. Podmienky na trhu sa ale odvtedy výrazne zmenili - najmä zvyšovaním mzdových nákladov (zákonom určené nové vyššie príplatky za soboty, nedele), zvýšila sa minimálna mzda, zvyšovali sa kvalifikačné a bezpečnostné kritériá. Oproti súčasnej zmluve, ktorá zahŕňa iba prevoz peňazí, zmluva z roku 2016 zahŕňala väčší objem služieb a prevoz peňazí bol súčasťou celkového objemu poskytovaných služieb, čo výrazne ovplyvňuje cenu za jeden segment." zdôvodnil Višváder a dodal, že prípad okolo medializovanej pokuty ÚVO v súvislosti s predchádzajúcou zmluvou so spoločnosťou modul, nie je ešte ukončený. Poisťovňa sa odvolala žalobou na súd.
