BRATISLAVA – Na ľudské rozmary dopláca príroda každý deň. Klčujeme lesy, ťažíme nerasty, staviame cesty a kúsok po kúsku sme stále nenásytnejší a závislejší na jej daroch. Na strane prírody stojí len menšina z nás. K bojovníkom za pľúca Zeme patrí aj Lesoochranárske zoskupenie Vlk, ktorého členom je ochranár Erik Baláž. Práve on nám prezradil, čo najviac trápi slovenské lesy.
Losoochranárske združenie Vlk sa od roku 1993 vytrvalo usiluje o záchranu našej biosféry. Hoci máme aj na Slovensku niekoľko národných parkov, chránených krajinných oblastí či prírodných rezervácií, nedotknutá divočina sa z prírody vytráca. Na Slovensku tvorí len 1,8 percent územia. Jedným z tých, ktorí chcú lesom vrátiť zdravie a zvieratám domov, je aj ochranár Erik Baláž, s ktorým sme sa zhovárali.
Čech vymyslel spôsob, ako pomôcť planéte: Takto vytvoríme civilizáciu tretieho typu
Ako sa zmenili slovenské lesy za posledných 20 rokov? Kde najviac?
Najväčšie zmeny nastali po veľkej kalamite v roku 2004, ktorá zasiahla najmä Vysoké a Nízke Tatry. Odvtedy narástla ťažba dreva takmer dvojnásobne. Ťažbári si zvykli na vysoké ťažby po kalamite a pokračovali v nich aj keď už boli polomy spracované. Doplatili na to nielen hospodárske lesy, ale aj tisícky hektárov starých lesov, ktoré boli často stáročia nedotknuté. Osobne to považujem za najväčšiu ekologickú katastrofu posledných desaťročí.
Ako rýchlo sa les dokáže spamätať po kalamite?
Kým vyrastie storočný strom, trvá to, samozrejme, sto rokov. Urýchliť sa to nedá. Škody po ťažbe ale mávajú omnoho dlhotrvajúcejší vplyv. Pôda sa môže regenerovať aj viac ako tisíc rokov. V prirodzenom lese alebo dokonca v pralese sú škody omnoho dlhodobejšie ako v lese, ktorý už bol predtým intenzívne obhospodarovaný. Rozdiel je aj v tom, či sa kalamita spracovala alebo nie. Tam, kde sa nespracovala, došlo k rýchlej regenerácii prostredia. Odumreté stromy sú dôležitým prostredím pre množstvo druhov organizmov, a tak sa do polomu nasťahovali vzácne vtáky, bezstavovce, lišajníky a podobne. Tam, kde sa drevo vyťažilo, to však nebolo možné.
Výrub lesa je, zdá sa, nezastaviteľný. Koľko stromov sme za tých 20 rokov vyrúbali? Čo sa s vyrúbaným drevom dialo ďalej? Bolo využité a nahradené?
Nik nevie, koľko stromov sa na Slovensku vyrúbalo za posledných 20 rokov, ale asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že to bolo viac ako 100 miliónov. Mnoho dreva sa vyviezlo do zahraničia, spálilo kvôli dotáciám na energiu z biomasy, obrovské plochy sa vyťažili len vďaka dotovaným novým cestám. Nie je to teda tak, že by naša spoločnosť nutne potrebovala toľko dreva. Kľudne by sme mohli ťažiť menej a niekedy by stačilo zastaviť dotácie.
Má v lese divá zver dostatok miesta na život a vytvorenie teritória?
Miesto tu stále je. Otázkou je skôr kvalita prostredia. Mladé hospodárske lesy sú často veľmi chudobným prostredím pre život. Napríklad, ak máme starý dubový alebo bukový les, je v ňom množstvo žaluďov a bukvíc, ktorými sa živia diviaky, medvede či jelene. V mladom lese ale žiadne semená nie sú. Podobne je to napríklad s vtákmi. Kým v starom lese môže hniezdiť 30 až 40 druhov na pomerne malej ploche, v mladom lese sú to niekedy len dva druhy.
Ľudia v mestách sa neraz sťažujú, keď niekde vyrúbu strom. Je strach o zeleň v mestách opodstatnený?
Zeleň v mestách je skôr otázkou kultúry ľudí a etiky. Ak je niekde starý strom, pod ktorým sa stretávali naši starí rodičia, nemali by sme k nemu len tak prísť a bez rozmýšľania ho vyrúbať. Akoby sme stratili cit. Stromy v mestách a obciach sú necitlivo vyrubované, alebo aj zle ošetrované, nahrádzané mladou výsadbou, ktorá nedokáže nahradiť funkcie starých stromov.
Pociťujú naše lesy klimatické zmeny? Ako?
Lesy majú takmer 400 miliónov rokov a za ten čas prežili množstvo dramatických zmien, ktorým sa dokázali prispôsobiť. Pre lesy je dôležité, aby mali možnosť adaptovať sa na zmeny. A k tomu je potrebný priebeh prirodzených evolučných procesov na veľkých plochách. Vtedy môžu druhy voľne migrovať a v procese evolúcie nachádzať vo veľkých populáciách tie najvhodnejšie riešenia. Ak lesy manažujeme, bránime tým prirodzeným schopnostiam lesov adaptovať sa a to považujem za väčší problém ako samotnú klimatickú zmenu.
