Riaditeľ SOZA Popovič prehovoril po prevalení rozruchu s faktúrou: Bola vystavená správne!

Gemerské osvetové stredisko od vás dostalo faktúru na 224 eur bez vysvetlenia. Prečo nastal takýto informačný chaos a ako bola suma vyrátaná? Je možné, že chyba nastala aj na vašej strane?

SOZA ročne vystavuje desaťtisíce faktúr, pri takomto množstve môže dosť aj k pochybeniu. V tomto prípade však k nemu nedošlo. Problémy tohto typu vznikajú vtedy, ak si organizátor verejného podujatia nesplní povinnosť, vyplývajúcu zo zákona a nenahlási organizácii kolektívnej správy – v tomto prípade SOZA nenahlásila program podujatia. Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam vykonáva svoju činnosť podľa Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. z poverenia Ministerstva kultúry SR. Zákon v §81 bod 6  zákona č. 618/2003 Z.z. uvádza jednoznačne:

Pri verejnom vykonaní hudobného diela je usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia povinný pred uskutočnením podujatia oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy program podujatia, v ktorom ku každému dielu, ktoré má byť verejne vykonané, uvedie jeho názov a údaj o autorstve; ak usporiadateľ tieto skutočnosti organizácii kolektívnej správy neoznámi, predpokladá sa, že na podujatí budú verejne vykonané len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy, kým sa nepreukáže opak.

Uvedené ustanovenie Autorského zákona poskytuje používateľovi v prípade nesúhlasu s postupom SOZA (vystavenou faktúrou) možnosť preukázať opak. SOZA funguje ako inštitúcia, ktorá je maximálne otvorená komunikácii, najmä voči používateľom, ktorí majú záujem o vecné a konštruktívne riešenie problémov. Zvlášť sa usilujeme s čo najväčšou odbornou starostlivosťou pristupovať k organizátorom folklórnych podujatí, na ktorých sú uvádzané najmä nechránené folklórne diela. Pochybenia organizátorov SOZA štandardne rieši na úrovni organizátor – organizácia kolektívnej správy.

Je ťažko pochopiteľné, prečo dochádza k pranierovaniu SOZA ešte pred uplatnením vecného a konštruktívneho riešenia problému, do ktorého sa organizátor sám vmanévroval ignoráciou zákona, či nepochopením problematiky licencovania hudobných diel pri podmienkach uzatvárania licenčnej zmluvy. Inými slovami tlak médií na organizáciu kolektívnej správy akou je Slovenský ochranný zväz autorský často zasahuje falošný cieľ, obzvlášť, ak k nemu dochádza pred vyriešením interného problému, ktorý vznikol na základe nedodržania litery zákona zo strany organizátora podujatia. Sťažovať sa médiám by malo zmysel vtedy, ak by SOZA nemala záujem vec riešiť a nebrala by do úvahy skutkový stav a relevantné argumenty. Ale taký stav nenastal.

Predmetná faktúra bola vystavená na základe platne uzatvorenej hromadnej licenčnej zmluvy. Na faktúre bolo štandardným spôsobom uvedené, za aké podujatia bola vystavená. SOZA vzhľadom na množstvo uzatvorených licenčných zmlúv neposkytuje automaticky ku každej faktúre vopred špecifické doplňujúce informácie. Vysvetlenie je zo strany SOZA poskytované v prípade konkrétnych adresných otázok dotknutého subjektu. SOZA je vždy pripravená transparentne objasňovať svoj postup, ktorý sa opiera o autorský zákon. Tak tomu bolo aj v prípade aktuálne medializovaných námietok, žiaľ zo strany používateľa (Gemerského osvetového strediska) nebol SOZA poskytnutý dostatočný priestor na interné riešenie problematiky a uvedený používateľ sa rozhodol pre obviňujúci emotívny vstup do sociálnej siete, v ktorej vylíčil SOZA ako organizáciu, ktorá škodí jeho snahám o rozvíjanie ľudovej hudby. O nerešpektovaní zákona zo strany organizátora ako aj o pretrvávajúcej možnosti situáciu vyriešiť však zmienka nebola.

Podujatie, ku ktorému nebol organizácii kolektívnej správy oznámený program podujatia (zoznam použitých hudobných diel), musí byť v súlade s Autorským zákonom až do preukázania opaku zo strany používateľa posudzované ako podujatie, na ktorom boli použité zastupované hudobné diela. SOZA postupovala štandardným postupom a na základe hromadnej licenčnej zmluvy a Sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel vystavila predmetnú faktúru.

V auguste 2014 ste menovanému stredisku omylom poslali faktúru ešte pred podujatím. Ako sa potom celá vec vysvetlila?

V prípade zaslania faktúry pred podujatím nejde o nijaký omyl. Faktúry sú vystavované na základe uzatvorených licenčných zmlúv. Skutočnosť, že faktúra je v niektorých prípadoch vystavená pred konaním podujatia má nasledujúce odôvodnenie: Používateľ na základe licenčnej zmluvy získava súhlas s použitím domáceho a zahraničného zastupovaného repertoáru chránených diel. Ako protiplnenie za tento súhlas sa zaväzuje zaplatiť autorskú odmenu. Často dochádza k mylnému presvedčeniu, že používateľ platí za konkrétne použitie (reprodukciu hudobného diela).

Zjednodušene povedané, získanie súhlasu na základe licenčnej zmluvy je možné prirovnať k zakúpeniu diaľničnej známky alebo predplatného cestovného lístka na mestskú hromadnú dopravu. Aj v týchto prípadoch je cena hradená za súhlas (možnosť využitia služby) a vodič/pasažier hradí odmenu za možnosť využitia služieb pred prvou jazdou na diaľnici/nastúpením do autobusu. Rovnaký princíp platí aj v licenčnom práve.

V playliste podujatia organizátori spomenuli jedinú pieseň s autorom. Podľa našich zistení však išlo o meno choreografa, nie autora ľudovej piesne. Nevrhá to na celú vec iný obraz?

Najdôležitejšou skutočnosťou pre posúdenie celého prípadu je skutočnosť, že usporiadateľ si nesplnil zákonnú povinnosť oznámiť program podujatia (tzn. doručiť playlist) pred konaním podujatia a autorský zákon, ktorý je SOZA povinná dodržiavať stanovuje, že v prípade neoznámenia tejto skutočnosti sa predpokladá, že na podujatí budú verejne vykonané len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy. SOZA ako ústretový krok smerom k používateľom poskytuje usporiadateľom/organizátorom možnosť doručiť zoznam predvedených hudobných diel do 7 dní od dátumu konania podujatia.

Obsah playlistu nezohráva v takomto prípade úlohu, resp. skutočnosť, že išlo o choreografa nemala žiadny vplyv na postup SOZA.

Ako by malo teraz Gemerské osvetové stredisko postupovať, aby sa vyhlo plateniu? Existuje možnosť, že by im bola platba znížená alebo odpustená? Je pravda, že garantujete zľavy alebo ústupky, ak ide o organizátora, s ktorým ste doteraz nemali problémy?

Gemerskému osvetovému stredisku poskytuje Autorský zákon možnosť preukázať opak, čiže vyvrátiť právnu domnienku, že na podujatí boli použité zastupované hudobné diela (touto zákonnou domnienkou sa bola SOZA povinná riadiť). O tejto skutočnosti bolo Gemerské osvetové stredisko informované, SOZA má vždy záujem o vecné a konštruktívne riešenie akejkoľvek problematiky v súvislosti s používateľmi, organizátormi verejných podujatí.

SOZA poskytuje zľavy z autorských odmien na základe splnenia podmienok uvedených v sadzobníku, ktorý je verejne dostupný na webových stránkach SOZA.

Problém upravovateľov ľudovej hudby je pre laikov nejasný. Koľko takýchto upravovateľov eviduje SOZA?

Za takmer 93-ročné fungovanie ochrany autorských práv k hudobným dielam na našom území ide o stovky autorov. Všeobecne by sa dalo povedať, že u nás existuje tradičná ľudová hudba - autorsky nechránená ľudová tvorba, ktorá je typicky interpretovaná na báze hudobnej tradície toho ktorého regiónu Slovenska a odovzdávaná z generácie na generáciu. Autori - upravovatelia ľudovej, folklórnej hudby vo svojej tvorbe vychádzajú z kultúrneho odkazu ľudovej hudby, z jej nápevov a tém, či spôsobov inštrumentovania. Tento „hudobný materiál“ tvorivým spôsobom autorsky spracovávajú a premietajú ho do rôznorodých hudobných štýlov a žánrov. Ako zdroj často slúžia aj zbierky tisícok ľudových piesní, tém, či nápevov, ktoré sa nachádzajú v zborníkoch historicky zaznamenaných už od časov neexistencie záznamových médií. Zberateľom slovenských ľudových piesní bola napríklad aj Ľudmila Podjavorinská či Béla Bartók.

Dlhoročná prax ukázala, že verejnosť si v drvivej miere neuvedomuje rozdiel medzi pôvodnou, tradovanou, „ľudovou“ tvorbou, ktorá sa dedí z generácie na generáciu a autorsky spracovaným hudobným materiálom, ktorý vychádza z kultúrneho dedičstva ľudovej tvorby. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Autorského zákona je „predmetom autorského práva aj nové pôvodné dielo, ktoré vzniklo osobitným tvorivým spracovaním iného diela.“ A práve aj takéto diela v zmysle Autorského zákona chráni organizácia kolektívnej správy - SOZA.

V mnohých prípadoch laický usporiadateľ nemôže vedieť, či práve použité dielo v skutočnosti nie je nechránenou ľudovou tvorbou, ale práve takýmto chráneným dielom založeným na spracovávaní „ľudových“ motívov. Mnohí používatelia vychádzajú z toho, že akékoľvek dielo, ktoré má nádych ľudového, možno automaticky používať bez získania súhlasu. „Ľudovo znejúce“ diela majú často svojich upravovateľov a v prípade splnenia podmienky o osobitnom tvorivom spracovaní diela je táto konkrétna podoba zdanlivo „ľudového diela“ autorskoprávne chránená.

Väčšina usporiadateľov (vynímajúc niekoľko  muzikológov na Slovensku) nemá ako identifikovať o akú tvorbu ide, preto to ani inak ako komparáciou s celosvetovou databázou autorských diel, ku ktorej má SOZA prístup nie je vo všeobecnosti možné. V zmysle domácej a zahraničnej praxe sa preto identifikácia používaných diel prostredníctvom oznamovacej (notifikačnej) povinnosti aktuálne javí ako jediné efektívne riešenie.

Ako majú organizátori ľudových podujatí konať, aby sa vyhli komplikáciám a nemuseli platiť penále alebo zbytočné poplatky, keď majú problém splniť časovú lehotu?

Je potrebné rešpektovať uvedený §81 bod 6 Autorského zákona a zmluvné podmienky tzv. Hromadnej licenčnej zmluvy, dostupnej na stránke SOZA. Ako bolo spomenuté vyššie, Gemerskému osvetovému stredisku dáva Autorský zákon možnosť preukázať opak, čiže vyvrátiť právnu domnienku, ktorou sa bola SOZA povinná riadiť, že na podujatí boli použité zastupované hudobné diela. Používatelia majú v SOZA dvere otvorené, pracovníčky Licenčného odboru SOZA sú pripravené zodpovedať akékoľvek otázky používateľov, všetko je to o komunikácii, konštruktívnom prístupe a snahe vyriešiť veci v prospech všetkých zúčastnených strán. 

Aké poplatky účtujú zahraničné ochranné zväzy autorských práv v porovnaní so SOZA?

Podľa údajov za rok 2012 sa Slovenská republika s príjmom 1,4 €/obyv. ani len neumiestnila medzi 35 svetovými krajinami s najvyšším výberom autorských odmien. Výbery v západnej Európe (Dánsko: 25,1 €/obyv., Francúzsko: 14,9 €/obyv., Belgicko: 11,4 €/obyv., Holandsko: 10,9 €/obyv., Fínsko: 10,3 €/obyv., Nemecko: 9,6 €/obyv.), ale aj v susedných štátoch (Rakúsko: 13,3 €/obyv., Maďarsko: 4,9 €/obyv., ČR: 3,2 €/obyv., Poľsko: 2,3 €/obyv.) sú pritom niekoľkonásobne vyššie.

Mnohí vyberanie poplatkov za hudbu zaznávajú. Hudba je len „vzduch“, za ktorý nechcú platiť a v spoplatnení hudby vidia akési výpalníctvo. Ako sa k tomu staviate?

Je to, žiaľ, dôsledok všeobecného podhodnotenia kultúrnych produktov u nás, ktorý sa viaže na absenciu koncepčného rozvoja kultúry a tzv. kreatívneho priemyslu v našej krajine od Novembra 89. Autori, autorská činnosť  je základom kultúry, téma ochrany nehmotných statkov je v porovnaní so zahraničím informačne veľmi zanedbaná. Verejnosť nie je konfrontovaná s vedomosťou, kto je to autor, čo vlastne  robí a prečo má právo byť chránený. Táto nevedomosť sa následne len rokmi rozvíja buď do ignorancie voči tejto téme alebo do tichého súhlasu s jej atakovaním, pričom je to práve autorská činnosť, na ktorej stojí rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu.

Začiatkom decembra bola v Bruseli prezentovaná  Štúdia o prínose kreatívneho a kultúrneho priemyslu pre ekonomický rast EÚ s názvom Creating Growth: Measuring Cultural and Creative Markets.  Štúdia, ktorú z iniciatívy medzinárodnej organizácie GESAC (Európske združenie spoločností autorov a skladateľov) v spolupráci s 18 partnerskými organizáciami zhotovila spoločnosť EY (predtým Ernst & Young), odhaľuje zaujímavé skutočnosti: Kreatívny a kultúrny priemysel (KKP) s obratom 535,9 miliárd eur a s viac ako 7 miliónmi vytvorených pracovných miest (ako tretí najväčší zamestnávateľ po stavebníctve a reštauráciách/stravovacích službách) predstavuje významný ekonomický základ a zároveň návod pre ďalší rozvoj európskeho hospodárstva. Tento segment je príťažlivý pre mladých pracujúcich, ktorí sú ešte aj dnes významne dotknutí dopadmi ekonomickej krízy – spomedzi všetkých zamestnancov v kreatívnom a kultúrnom priemysle až 19 % tvorí mladá generácia pod 30 rokov. Kreatívne a kultúrne odvetvia sa spoliehajú predovšetkým na lokálne pracovné sily, čím výrazne podporujú rozvoj domácej ekonomiky.

Zaujímavosťou je, že počas ekonomickej recesie v rokoch 2008-2012 zamestnanosť v kreatívnych a kultúrnych odvetviach stúpala ročne o 0,7%, zatiaľ čo zamestnanosť celej EÚ klesala ročne o rovnakých 0,7%. Z uvedeného vyplýva, v štátoch, kde vytvorili koncepčný a systémový základ pre fungujúci kreatívny priemysel tento prináša okrem kultúrno-civilizačných hodnôt aj významné impulzy pre ekonomiku a zamestnanosť. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prináša novú stratégiu štátnej kultúrnej politiky, veríme, že sa u nás konečne podarí systémovo rozvinúť efektívne fungovanie kreatívneho priemyslu a vykročiť tak smerom k rozvinutým krajinám EÚ.