BRAZÍLIA - V Brazílii a Argentíne objavili stovky obrovských podzemných tunelov, ktoré dlhé roky lámali hlavu vedcom. Ich pôvod nie je ani ľudský, ani výsledkom prírodných procesov. Najnovšie výskumy ukazujú na fascinujúceho pravekého „staviteľa“.
V južnej Brazílii, v regióne Rio Grande do Sul, bolo objavených viac ako 1 500 masívnych podzemných tunelov. Niektoré z nich dosahujú dĺžku viac než 600 metrov a výšku takmer 1,8 metra. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o staré banské diela alebo prirodzené jaskyne. Vedci však túto možnosť rýchlo vylúčili.
Tieto útvary prvýkrát podrobnejšie skúmal profesor geológie Heinrich Frank. Podľa neho na svete neexistuje prírodný geologický proces, ktorý by dokázal vytvoriť dlhé tunely s kruhovým či eliptickým prierezom, ktoré sa vetvia, stúpajú a klesajú – a navyše nesú na stenách jasné stopy pazúrov. „Videl som desiatky jaskýň neorganického pôvodu a v týchto prípadoch je zrejmé, že pri ich vzniku nezohrali úlohu žiadne zvieratá. Tu je to však presne naopak,“ uviedol Frank.
Stopy vedú k obrovským leňochodom
Kľúč k záhade priniesla štúdia publikovaná v roku 2018 v časopise Science Advances. Hlavná teória hovorí, že tunely vyhĺbili obrovské vyhynuté pozemné leňochody, konkrétne rody ako Megatherium. Tieto bylinožravce žili v období pleistocénu, približne pred 8- až 10-tisíc rokmi, a veľkosťou sa vyrovnali dnešným slonom. Disponovali silnými prednými končatinami a mohutnými pazúrmi, ktoré im umožňovali efektívne kopať. Práve paralelné ryhy na stenách tunelov zodpovedajú stopám po ich pazúroch. Niektoré chodby sú natoľko rozsiahle a zložité, že vedci predpokladajú ich postupné rozširovanie počas viacerých generácií. Slúžiť mohli ako úkryt pred predátormi či nepriaznivými podmienkami.
Strety s prvými ľuďmi
Výskum zároveň priniesol dôkazy o tom, že obrie leňochody prichádzali do kontaktu s prvými ľuďmi. V dávnych vyschnutých jazerách sa našli prepletené fosilizované stopy ľudí a týchto zvierat. Analýzy naznačujú, že ľudské stopy často kopírujú trasu leňochodov v tzv. „sledovacom“ vzorci, zatiaľ čo pohyb zvierat pôsobí defenzívne. Vedci preto predpokladajú, že ľudia leňochody pravdepodobne lovili. Zároveň však upozorňujú, že tieto mohutné tvory neboli jednoduchou korisťou. Ich silné končatiny a ostré pazúry im dávali výraznú výhodu pri boji zblízka. Aj to môže vysvetľovať, prečo si budovali rozsiahle podzemné úkryty – ako ochranu pred hrozbami vrátane človeka.
Paleonory a nové otázky
Tieto staroveké tunely sa označujú ako paleonory, informuje indy100.com. Ich identifikácia nie je jednoduchá, pretože si ich možno pomýliť s prírodnými jaskyňami či starými baňami. Výskumníci preto využívajú kombináciu geologického mapovania, biologických analýz a skúmania fosílnych stôp.
Počet objavených paleonorov v Južnej Amerike stále rastie. Vedci sa teraz snažia pochopiť ich ekologický význam a dopad na okolité prostredie. Nové dôkazy o interakcii medzi ľuďmi a megafaunou zároveň prepisujú predstavy o tom, ako vyzeral koniec doby ľadovej. Koľko podobných tunelov ešte čaká na objavenie, zatiaľ nik netuší. Každý nový nález však približuje vedcov k lepšiemu pochopeniu fascinujúcich pravekých tvorov a ich sveta.
