BRUSEL - Peniaze z programovacieho obdobia 2007-2013 určené pre dopravné projekty v Bratislavskom kraji v súvislosti s napojením na trať Paríž-Viedeň-Bratislava sa nestratili, uviedol dnes bratislavský župan Pavol Frešo a bratislavský primátor Milan Ftáčnik, ktorí boli na zasadaní Výboru regiónov v Bruseli.
O tunelovom alebo mostnom variante severo-južného prepojenia Bratislavy cez Dunaj bude musieť naďalej rokovať s Európskou komisiou (EK).
Frešo v rozhovore zdôraznil, že projekt, ktorý predvídal napojenie železničnej stanice Filiálka na európsky dopravný koridor, pričom následne sa uvažovalo aj o tuneli popod Dunaj, sa posúva do ďalšieho programovacieho obdobia, čiže bude napojený na rozpočet EÚ na roky 2014-2020.
Peniaze, ktoré boli vyčlenené pre súčasné programovacie obdobie, sa našťastie nestratili, lebo sa ich podarilo presunúť na nákupy koľajovej a pohyblivej infraštruktúry (autobusy, trolejbusy, električky) a na ďalšiu modernizáciu mestskej hromadnej dopravy v Bratislavskom kraji.
"Čiže neprišli sme o peniaze, ale musíme sa zmieriť s tým, že sa to presúva, tá priorita, do budúceho programovacieho obdobia," konštatoval Frešo. A dodal, že ďalej to bude vecou diplomatov, ale aj mestskej a regionálnej samosprávy, aby ďalšími rokovaniami s Bruselom vec dotiahli do úspešného konca. Lebo ide o projekt, ktorý je už 30 rokov na pracovnom stole a ktorá by mal pre Bratislavu a okolie bezprostredné benefity.
Bratislavský primátor v tejto súvislosti zdôraznil, že severo-južné prepojenie Bratislavy je pre mesto veľmi dôležité. Takéto prepojenie mestu chýba a odpoveďou mal byť práve európsky dopravný projekt TEN-T 17, ktorý mal napojiť mesto na medzinárodnú železničnú dopravu s tým, slovenská strana chcela využiť tunel popod Dunaj aj na vnútromestskú prepravu.
"Pôvodne sa rátalo, že na projekt bude 550 miliónov eur v tomto programovacom období. Keď sa veci naprojektovali, zistilo sa, že tie náklady sú podstatne vyššie," uviedol Ftáčnik.
Primátor zdôraznil, že v jednom programovacom období nie je možné zrealizovať všetky časti stavby, aj projekt stanice Filiálka, aj spojenie popod Dunaj, ktoré projektovo vychádzalo až na 900 miliónov eur.
Ftáčnik upozornil, že do tohto procesu zasiahol aj medzinárodný lobing, lebo spojenie v poslednom úseku železničnej trate medzi Viedňou a Bratislavou je vnímané v dvoch alternatívach. Rakúsko chce využiť existujúci most v Marcheggu, čo by vylúčilo projekt tunela popod Dunaj a odsunulo ho až na obdobie po roku 2030.
Slovensko podľa Ftáčnika však trvá na riešení, či už popod alebo ponad Dunaj, ale aby sa mohlo zrealizovať spomínané severo-južné prepojenie Bratislavy s napojením na stanicu Filiálka.
"Tieto dva návrhy sú na stole, ale nebolo rozhodnuté, ktorý variant sa zvolí. Budeme o tom rokovať vzhľadom k novému programovaciemu obdobiu 2014-2020. Je to téma, o ktorej budeme hovoriť v prvom rade s vládou SR, ale aj s Bruselom," upozornil Ftáčnik. A pripomenul, že EK mala od začiatku výhrady voči spôsobu prepojenia popod Dunaj, ktoré sa jej expertom zdalo príliš neefektívne a drahé.
"Musíme ich presvedčiť, že to naše riešenie má opodstatnenie," konštatoval Ftáčnik.
