SOFIA - Deväťdesiatročný lekár ordinuje v bulharských horách a chce pokračovať. Lekár Kiril Apostolov nejaví žiadne známky zadýchania, keď napriek svojmu pokročilému veku stúpa s lekárskou taškou v ruke po strmej ulici v horskej dedine Skrat na juhozápade Bulharska. V máji oslávil 90. narodeniny, no aj tak takmer každý deň kráča do toho istého kopca, aby na úpätí pohoria Belasica navštívil svojich pacientov, píše agentúra AFP.
Jeho prípad nie je v Bulharsku neobvyklý. Mnohí praktickí lekári v krajine pracujú aj dlho po dosiahnutí dôchodkového veku, pretože ich nemá kto nahradiť. Platí to najmä vo vidieckych oblastiach.
V roku 2023 bolo v tejto najchudobnejšej krajine Európskej únie 54,5 percenta lekárov starších ako 55 rokov. Podľa štatistického úradu Eurostat ide o najvyšší podiel spomedzi všetkých krajín Únie. Pri praktických lekároch, ako je Apostolov, je v súčasnosti priemerný vek viac ako 61 rokov.
Krajina má najnižšiu priemernú dĺžku života v EÚ
Bulharsko má zároveň najnižšiu priemernú dĺžku života v Európskej únii. V roku 2024 dosahovala 75,8 roka, zatiaľ čo priemer v celej dvadsaťsedmičke bol 81,5 roka. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj má krajina aj jednu z najvyšších mier úmrtnosti na ochorenia, ktorým sa dá predchádzať.
Čiastočne to súvisí s nedostatkom lekárov, ktorý vedie k neskorším diagnózam a horšej liečbe chronických ochorení. Samotný Apostolov má vo svojej starostlivosti viac ako 1500 pacientov v niekoľkých dedinách.
Pacienti naňho čakajú už od rána
„Ako sa dnes máte?“ zavolá lekár cez plot na dve staršie ženy, ktoré sa rozprávajú v záhrade domu. „Je ešte starší ako ja, ale pri chôdzi nepoužíva palicu. Ja mám dve,“ povedala po krátkej konzultácii o doktorovi 88-ročná Milka Umlenovová. „Nech žije dlho a naďalej nám pomáha,“ dodala.
Deň doktora Apostolova sa začína okolo 7.00 h ráno. Nasadne do svojho dvadsaťročného hrdzavého Peugeotu a z domu v Petriči odchádza do ordinácie v približne 16 kilometrov vzdialenom Skrate. Pacienti naňho často už čakajú, aby im pomohol s rôznymi problémami vrátane vysokého krvného tlaku a cukrovky.
Pracovať chce, kým mu to zdravie dovolí
„Zatiaľ sa cítim dobre. Práca ma nezaťažuje. Budem pokračovať, kým sa mi bude dariť a pacienti budú spokojní,“ hovorí lekár spoza svojho pracovného stola. V starej tehlovej budove sú pritom vo vitrínach z polovice minulého storočia viditeľné lieky a injekčné striekačky. Na poludnie opúšťa ordináciu, aby navštívil pacientov, ktorí sa už nedokážu sami pohybovať. Popoludní sa opäť vracia do auta a obchádza okolité dediny.
„Rád by som to prenechal niekomu, kto by sem chcel prísť pracovať, ale mladí lekári neprichádzajú,“ povedal. Apostolov začal pracovať v roku 1962 ako okresný lekár. Neskôr viedol nemocničné oddelenie v meste Petrič a následne prevádzkoval kardiologickú prax. Keď začal v roku 2000 pôsobiť v Skrate, mal už vyše 60 rokov. Medicína sa odvtedy výrazne zmenila, no podľa neho zostáva dôležité „to, čo sme sa naučili, a skúsenosti“.
Praktickí lekári sú ako starnúci Atlas
Podľa OECD zostáva základná zdravotná starostlivosť v Bulharsku nedostatočne rozvinutá, podfinancovaná a podhodnotená, a to aj napriek relatívne vysokému celkovému počtu lekárov. „Sme ako Atlas, ktorý nesie všetko, ale tento Atlas už zostarol,“ vyhlásila Gergana Nikolovová, viceprezidentka bulharského národného združenia praktických lekárov, s odkazom na hrdinu gréckej mytológie.
Mnohí mladí lekári sa podľa nej vyhýbajú práci praktického lekára, najmä vo vidieckych oblastiach. Dôvodom je zaťažujúca byrokracia, slabé kariérne vyhliadky a nízke platy. Napriek ťažkostiam je Nikolovová hrdá na to, že „zažala iskru“ v niekoľkých mladých lekároch, ktorí u nej v súčasnosti absolvujú školenie. „Rovnako ako som sa ja sama pred viac ako 20 rokmi pripravovala u doktora Apostolova,“ dodala.
