LONDÝN – Na prvý pohľad vedie úplne obyčajný život. Má partnera, pracuje ako právnička a ničím sa neodlišuje od svojho okolia. Jamie Townsendová však otvorene priznáva, že necíti empatiu, nemá výčitky svedomia a ľudí často manipuluje vo svoj prospech. O svojej diagnóze dnes hovorí verejne, pretože chce podľa vlastných slov zbúrať stereotypy o psychopatii.
Štyridsaťpäťročná Jamie Townsendová zo San Diega pôsobí ako úspešná právnička s usporiadaným životom. Sama však priznáva, že od detstva sa cítila iná. Tvrdí, že nikdy nepociťovala empatiu, výčitky svedomia ani strach tak, ako väčšina ľudí. Namiesto toho sa naučila využívať druhých vo svoj prospech, povedala pre The Sun.
Podľa jej slov sa prvé prejavy objavili už v detstve. Manipulovala spolužiakov, aby jej dávali desiatu či hračky, často klamala a nevidela dôvod ospravedlniť sa, keď niekomu ublížila. Ak sa niekomu niečo stalo, necítila súcit ani ľútosť.
„Robím veci len vtedy, keď z nich mám nejaký úžitok. Nejde o to, že by som chcela ľuďom ubližovať. Jednoducho necítim potrebu robiť ich šťastnými,“ opisuje. Ani v dospelosti sa podľa nej veľa nezmenilo. Vyhľadávala riziko, nebála sa nebezpečných situácií a počas štúdia na univerzite dokonca vymyslela spôsob, ako podvodne získavať peniaze predajom učebníc z univerzitného oddelenia strát a nálezov. Tvrdí, že ju nikdy netrápil strach z odhalenia.
K zásadnému obratu došlo až v roku 2002, keď jej známy naznačil, že by mohla mať psychopatické črty. Jamie si našla odborný dotazník používaný pri hodnotení psychopatie a väčšina otázok na ňu sedela. O niekoľko rokov neskôr absolvovala odborné psychologické vyšetrenie u profesora Johna Edensa. Vo veku 30 rokov jej diagnostikovali antisociálnu poruchu osobnosti (ASPD) spolu s výraznými psychopatickými črtami.
Podľa britskej organizácie Mind je antisociálna porucha osobnosti duševná porucha, pri ktorej môže mať človek dlhodobé problémy s rešpektovaním spoločenských pravidiel, impulzivitou či vytváraním vzťahov. Nie každý človek s touto diagnózou je však násilný alebo pácha trestnú činnosť. Mnohí vedú bežný život, pracujú a fungujú v spoločnosti. Výskumy odhadujú, že psychopatické črty sa vyskytujú približne u jedného percenta populácie.
Jamie hovorí, že diagnóza jej pomohla lepšie pochopiť samu seba. Absolvovala terapiu, ktorá ju podľa jej slov nenaučila cítiť empatiu, ale pomohla jej pochopiť, ako premýšľajú ostatní ľudia a ako primerane reagovať v spoločenských situáciách. „Psychopatia sa nedá vyliečiť. Naučila som sa však rozpoznávať hranice a správať sa spôsobom, ktorý neubližuje môjmu okoliu,“ tvrdí.
Pred niekoľkými rokmi vydala knihu o svojom živote. Jej otvorené priznania vyvolali veľký rozruch a stáli ju miesto externej vysokoškolskej pedagogičky. Napriek tomu svoje rozhodnutie neľutuje. Tvrdí, že spoločnosť si psychopatov často automaticky spája so sériovými vrahmi alebo násilnými zločincami, čo podľa nej nezodpovedá realite.
Dnes žije s partnerom, ktorému tiež diagnostikovali psychopatické črty. Tvrdí, že práve vzájomné pochopenie im pomáha fungovať vo vzťahu lepšie než v minulosti.
„Ľudia si myslia, že psychopat je automaticky nebezpečný človek. Mnohí z nás však chodia do práce, nakupujú, vychovávajú deti a žijú úplne obyčajný život,“ uzatvára Jamie.
