LONDÝN - Umelá inteligencia (AI) pomáha historikom odhaľovať tajomstvá stáročia starých šifier ukrytých v archívoch a knižniciach po celom svete. Vďaka moderným algoritmom sa darí rozlúštiť texty, ktoré boli doteraz nečitateľné, a nahliadnuť tak do sveta tajných lekárskych receptov, ľúbostných listov aj politických intríg, píše britská stanica BBC.
V archívoch Vatikánskej knižnice napríklad dlhé roky ležal rukopis známy ako Borgova šifra, ktorý obsahuje 408 strán záhadných symbolov. Text bol po stáročia nečitateľný a vznikol kombináciou desiatok znakov a niekoľkých písmen latinky. Niektoré pasáže boli navyše poškodené vekom. „Je to ako detektívna práca, kde každý symbol, vzorec a čiastočné riešenie nás môže priblížiť k niečím tajomstvám a k stratenému historickému svetu,“ opísala prácu Beáta Megyesiová, profesorka počítačovej lingvistiky na Štokholmskej univerzite vo Švédsku, ktorá bola súčasťou tímu, ktorý text dešifroval.
Podľa výskumníkov sa v rukopise skrývajú okrem iného opisy liečebných postupov, napríklad rôzne zmesi a odporúčania vrátane pitia vína či iných vtedajších prostriedkov proti chorobám. Tieto praktiky boli vo svojej dobe často považované za podozrivé a mohli vyvolávať aj obvinenia z čarodejníctva. Pomocou AI sa vedcom podarilo časť šifry rozlúštiť. Podľa nich ide o tzv. substitučnú šifru, teda systém, v ktorom každý symbol zastupuje konkrétne písmeno alebo znak. Rozlúštenie si však vyžadovalo dlhú kombináciu ľudskej práce a výpočtovej analýzy.
Texty doteraz unikali pozornosti historikov
AI pomohla aj pri analýze šifrovaných listov zo 17. storočia, napríklad korešpondencie medzi šľachticmi v čase tridsaťročnej vojny. Bádatelia zároveň skúmajú stovky zašifrovaných pohľadníc z 19. storočia. Ukázalo sa, že niektoré z nich boli ľúbostné listy písané v nemčine. Tieto texty doteraz unikali pozornosti historikov a ich rozlúštenie môže doplniť obraz každodenného života vtedajšej spoločnosti. Súčasťou výskumu je aj využitie nástrojov na automatický prepis rukopisov, napríklad systému Transkribus, ktorý rozpoznáva rukopisné texty a prevádza ich do digitálnej podoby. Na tento prepis potom nadväzujú algoritmy, ktoré sa snažia samotné šifry rozlúštiť.
Vedci testujú aj nové systémy, ktoré by dokázali šifrované texty nielen prepísať, ale aj rovno interpretovať. Experimenty ukázali, že AI dokáže v niektorých prípadoch rozlúštiť aj stovky symbolov počas niekoľkých desiatok minút. Podľa výskumníkov zostáva v archívoch po celom svete približne jedno percento materiálov čiastočne alebo úplne zašifrovaných. Patria medzi ne aj doteraz nerozlúštené staroveké systémy písma, napríklad Krétsky disk z Faistu alebo niektoré rané grécke zápisy známe ako lineárne písmo B. Odborníci sa zhodujú, že kombinácia umelej inteligencie a historickej lingvistiky môže v najbližších rokoch zásadne rozšíriť poznatky o utajovaných či zabudnutých častiach ľudskej histórie.
