PRAHA - Himalájsky štrkáčovec Gloydius himalayanus, známy ako himalájska vretenica, ktorý bol dlho považovaný za jeden široko rozšírený druh, v skutočnosti predstavuje komplex piatich evolučných línií. Tri z nich veda doteraz nepoznala. Dve pochádzajú z územia Pakistanu a jedna z Nepálu. Vyplýva to zo štúdie medzinárodného tímu publikovanej v časopise ZooKeys, o ktorej ČTK informoval Daniel Jablonski z Univerzity Komenského v Bratislave.
Vedci k objavu dospeli vďaka prepojeniu novo nazbieraného materiálu s DNA, ktorú získali z múzejných exemplárov z 19. a začiatku 20. storočia. Himalájska vretenica dokáže prežiť v nadmorských výškach až 4900 metrov a obýva horské oblasti južných svahov Himalájí. „Kombináciou moderného terénneho zberu vzoriek z Himalájí a Hindúkuša spolu s údajmi z historických múzejných exemplárov sme odhalili evolučné línie, ktoré zostávali skryté viac ako storočie po pôvodnom opise himalájskej vretenice,“ uviedol Jablonski, ktorý už mnoho rokov vykonáva rozsiahly výskum v Pakistane a Afganistane. Gloydius himalayanus bol prvýkrát opísaný v roku 1864.
Dôležitú súčasť objavu tak mali vedci dlhé roky priamo pred očami. „Ale jednoducho sme nemali nástroje na to, aby sme to dokázali rozpoznať. Múzejné exempláre nie sú len záznamami o minulosti, ale možno ich aktívne využívať ako výskumné nástroje,“ poznamenala Sylvia Hofmannová z prírodovedného Múzea Koenig v nemeckom Bonne, ktorá sa v posledných 20 rokoch intenzívne venovala výskumu v Himalájach a na Tibetskej náhornej plošine.
Exempláre dodnes pomáhajú v modernom výskume
Štúdia zdôraznila trvalú vedeckú hodnotu prírodovedných zbierok. Exempláre, ktoré zhromaždili predchádzajúce generácie prieskumníkov, vedcom dodnes pomáhajú v modernom výskume. „S tým, ako sa analytické metódy neustále zdokonaľujú, bude vedecká hodnota týchto zbierok len narastať a odhaľovať biologickú rozmanitosť, o ktorej sme ani nevedeli, že existuje,“ doplnila Hofmannová.
Štúdia zároveň upozornila na to, koľko neobjavených poznatkov stále leží v oblastiach, ktoré boli pre vedcov dlho ťažko prístupné. „Vysoké hory Pakistanu sú stále plné biologických prekvapení,“ zhodnotil Rafakat Masrúr z Pakistanského prírodovedného múzea, ktorý je popredným odborníkom na plazy a obojživelníky v krajine. Pohoria Himaláje a Hindúkuš patria k vedecky najmenej preskúmaným horským oblastiam Ázie. Zástupcovia herpetofauny, ktorá sa skladá z plazov a obojživelníkov, zohrávajú v ekosystéme dôležitú úlohu, najmä ako ukazovatele stavu životného prostredia alebo ako predátory pri hubení škodcov.
