BRUSEL - Európska únia (EÚ) chce oživiť svoj priemysel polovodičov prostredníctvom revidovaného zákona o čipoch s názvom Chips Act 2.0. Podľa dokumentov, do ktorých mala možnosť nahliadnuť spravodajská agentúra Bloomberg News, si toto úsilie do roku 2035 vyžiada verejno-súkromné investície vo výške 120 miliárd eur. Informuje o tom spravodajca.
Podľa Bloomberg News by sa pripravovaný zákon o čipoch 2.0 mal zamerať na praktické spôsoby, ako zvýšiť miestny dopyt po čipoch vyrobených v EÚ po tom, čo pôvodný zákon z roku 2023 nedokázal zvýšiť trhový podiel eurobloku. Plány Európskej komisie (EK) majú byť predložené poslancom Európskeho parlamentu (EP) na budúci týždeň a je pravdepodobné, že prejdú rôznymi zmenami.
Projekt v hodnote 30 miliárd eur
Jedným zo strategických projektov, ktoré sa zvažujú, je nová továreň na výrobu 3-nanometrových polovodičov pre umelú inteligenciu a pokročilé čipy - ide o projekt v hodnote 30 miliárd eur financovaný EK, členskými štátmi EÚ a súkromnými spoločnosťami. Exekutíva EÚ by chcela prepojiť spoločnosti v sektoroch ako telekomunikácie, obrana a automobilový priemysel s dodávateľmi čipov, ktorí budú vyvíjať technológie prispôsobené ich potrebám. „Zatiaľ čo pôvodný zákon o čipoch bol zameraný prevažne na stranu ponuky, zákon o čipoch 2.0 kladie väčší dôraz na opatrenia na strane dopytu,“ uvádza sa v návrhu, na ktorý upozornila agentúra Bloomberg News.
EÚ bude financovať svoje investície prostredníctvom existujúcich grantov v rámci programov Horizont Európa a Digitálna Európa do roku 2028. Financovanie po roku 2028 bude potrebné potvrdiť v nasledujúcom sedemročnom rozpočte EÚ, o ktorom sa stále rokuje. Nový zákon je pilierom stratégie technologickej suverenity EÚ, čo je široký plán na zníženie závislosti Európy od čínskych a amerických technológií investovaním do miestnych „technologických šampiónov“ a uprednostňovanie technologických produktov vyrobených v EÚ, ako sú čipy a cloudové služby, pred zahraničnými alternatívami.
Nový zákon by umožnil EÚ pokračovať vo financovaní návrhu na výrobu špičkových čipov a zároveň by odstránil niektoré byrokratické prekážky pre projekty súvisiace s polovodičmi, ktoré sa považujú za životne dôležité pre európsky technologický ekosystém. Keďže tieto projekty zahŕňajú viacero členských štátov EÚ, eurokomisia ich môže označiť za „strategické projekty európskeho významu“, čím zabráni spoločnostiam z krajín mimo EÚ v účasti na nich.
