TOKIO - Japonsko čelí rozsiahlej vlne alergií spôsobených peľom, za ktorú podľa odborníkov môže povojnová lesnícka politika z 50. rokov minulého storočia. Vtedy vláda za účelom rýchleho zalesnenia po druhej svetovej vojne nechala na veľkých plochách vysadiť ako monokultúry japonský cedr sugi a cypriš hinoki. Dnes tieto plantáže pokrývajú zhruba pätinu rozlohy krajiny a produkujú obrovské množstvo peľu, ktorý každú jar spôsobuje sennú rýmu miliónom Japoncov, napísala britská stanica BBC.
Rozsiahly problém alergií
Podľa odhadov trpí stredne silnými až vážnymi príznakmi alergickej nádchy asi 43 percent obyvateľov Japonska. Napríklad v Spojenom kráľovstve ide asi o 26 percent populácie av Spojených štátoch o 12 až 18 percent. V Česku podľa niektorých odhadov trpí stredne silnými až vážnymi príznakmi alergickej nádchy 15 až 20 percent obyvateľov.
Alergie prinášajú nielen zdravotné komplikácie, napríklad poruchy spánku či astmu, ale aj výrazné ekonomické straty. V Japonsku v čase vrcholnej peľovej sezóny dosahujú podľa odhadov ekonomické výpadky spôsobené chorobami až 1,6 miliardy dolárov denne, a to kvôli nižšej produktivite aj poklesu spotreby.
Koreň problému v minulosti
Masívna výsadba stromov nasledovala v Japonsku po druhej svetovej vojne, kedy boli rozsiahle lesné plochy vyrúbané z dôvodu nedostatku palív. Vláda vtedy zvolila rýchlo rastúce druhy určené na budúce využitie v stavebníctve. Peľ práve z týchto stromov, ktoré ho často uvoľňujú naraz, je zodpovedný za väčšinu sezónnych alergií v Japonsku. Stromy navyše po dovŕšení veku 30 rokov uvoľňujú čoraz viac peľu a problém sa tak zhoršuje.
Plán na zmenu situácie
Japonská vláda označila v roku 2023 peľové alergie za celospoločenský problém a stanovila cieľ znížiť množstvo peľu počas 30 rokov o polovicu. Do roku 2033 chce obmedziť plochu lesov s vysoko peľovými cédrami o pätinu. Súčasne podporuje obnovu prirodzenejších zmiešaných lesov, ktoré majú byť odolnejšie voči klimatickým zmenám a prírodným katastrofám.
Niektoré mestá už niektoré podobné projekty realizujú. Napríklad Kobe postupne mení časti plantáží na listnaté lesy a podľa miestnych úradov sa do oblastí vďaka tomu rýchlo vracajú pôvodné živočíchy. Drevo z vyrúbaných stromov sa využíva napríklad na výrobu nábytku alebo ako palivo.
Odborníci však upozorňujú, že premena japonských lesov bude dlhý a nákladný proces. Krajina patrí k najviac zalesneným priemyselným štátom sveta, jej rozlohu pokrývajú lesy z asi 68 percent, z čoho tretinu tvoria plantáže sugi a hinoki. Situáciu navyše komplikuje klimatická zmena, ktorá spôsobuje skorší nástup peľovej sezóny a jej celkové predĺženie. Japonsko tento rok zaznamenalo najskorší začiatok šírenia peľu v histórii merania.
