Výjazdové rokovanie vlády: Kabinet riešil financie, škody aj prípravu referenda

Súčasťou celkovej alokácie sú aj väčšie položky. Mesto Sečovce dostane 183.000 eur na obstaranie vybavenia v budove tamojšej polikliniky Sečovce. Košická arcidiecéza bude môcť využiť 70.000 eur na projekt Múzeum arcidiecézy kardinála Jozefa Tomka v Košiciach. Pre hostiteľskú obec stredajšieho rokovania Hanisku schválili 60.000 eur na rekonštrukciu miestnych komunikácií a rekonštrukciu domu smútku, takmer rovnakú položku budú mať na rekonštrukciu miestnej infraštruktúry v havarijnom stave aj Košické Oľšany. Suma 50.000 eur pomôže Spojenej škole internátnej v Prakovciach pri oprave zatekajúcej strechy.

archívne video

Po 30.000 eur získali Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach a Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach. UPJŠ dostane alokáciu na zabezpečenie projektu tried budúcnosti, UVLF na projekt zachovania a rozvoj chovu bažanta poľovného a prepelice poľnej a ich zdravotného stavu na Slovensku. Vláda podporila aj viacero kultúrnych podujatí v regióne, napríklad projekt Múzea vín Máté Laczkó Szepsiho v meste Moldava nad Bodvou, pripomínajúce rodáka, ktorý ako prvý vyrobil putňové tokajské víno. Po prerokovaní analýzy sociálno-ekonomickej situácie a vybraných problémov všetkých troch okresov sú súčasťou uznesenia aj konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty a ministrov.

Viacero z nich sa týka rozvoja strategického priemyselného parku Valaliky. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) má za úlohu vyhľadávať potenciálnych investorov, ktorí by mohli umiestniť svoje prevádzky v doposiaľ neobsadenej časti parku Valaliky, so zástupcami spoločnosti Volvo Car Slovakia má tiež prerokovať možnosť umiestnenia dodávateľských alebo subdodávateľských priemyselných kapacít na výrobu dielcov pre elektromobily v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica.

Rezort školstva, výskumu, vývoja a mládeže má posúdiť možnosti podpory prepojenia výskumných kapacít univerzít v Košiciach so strategickým investorom Volvo Car Slovakia so zameraním na aplikovaný výskum v oblastiach relevantných pre výrobu elektromobilov. Šéf školského rezortu Tomáš Drucker (Hlas-SD) má v spolupráci s predstaviteľmi územnej samosprávy takisto posúdiť a navrhnúť formy systémovej podpory projektu Európskej integrovanej školy v obci Kechnec s cieľom prispieť k príprave kvalifikovanej pracovnej sily, rovnako s predstaviteľmi územnej samosprávy má navrhnúť formy podpory rozširovania materských škôl v okolitých obciach pri predpokladanom náraste počtu zamestnancov a rodín migrujúcich za prácou v strategickom parku.

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) má posúdiť vhodné formy podpory rozvoja športovej infraštruktúry, ktorá by slúžila pre nových obyvateľov a zamestnancov strategického parku Valaliky a jeho okolia. Minister zdravotníctva Kamil Šaško má spolu s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (obaja Hlas-SD) vypracovať reformný zámer rozvoja regiónov Dolný Zemplín a Slovenský Tokaj s cieľom revitalizovať kúpeľnú zdravotnú starostlivosť v okrese Sobrance. Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) dostala úlohu preveriť možnosti a potrebné kroky pre navrhnutie zápisu slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Úlohou splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Alexandra Daška je do konca júla vyhlásiť výzvu zameranú na Miestne občianske a podporné služby (MOPS), do konca roka i výzvu pre 2. fázu Národného projektu Rozvojové tímy.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) ešte pred schválením návrhov upozornil, že opatrenia vychádzajú z konkrétnych potrieb regiónu a ich cieľom je zlepšenie kvality života, podpora zamestnanosti a posilnenie hospodárskeho potenciálu daných okresov. Premiér rovnako ocenil diskusiu so študentmi Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach, ktorú absolvoval. Potešila ho informácia o veľkom počte tých, ktorí ostávajú v regióne aj po absolvovaní štúdia. „Myslím, že je to dobrá správa pre investorov v tejto oblasti, osobitne pre Volvo, že tu nájde vysokovzdelanú kvalifikovanú pracovnú silu a o to nám aj ide, aby čo najviac študentov vysokých škôl technického zamerania ostávalo na území SR,“ zdôraznil Fico.

Povodne za druhý polrok 2025 spôsobili škody za vyše 5,47 milióna eur

Povodne spôsobili za druhý polrok roka 2025 škody vo výške viac ako 5,47 milióna eur a boli v šiestich krajoch SR. Najviac zasiahnutý bol Prešovský a Košický kraj. Vyplýva to zo správy o priebehu a následkoch povodní na území SR, ktorú schválila vláda na svojom stredajšom rokovaní.

Škody na majetku obcí predstavovali 22.106 eur a na majetku štátu vyše 5,45 milióna eur. Najviac boli povodňami postihnuté okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Košice-okolie a Ružomberok, priblížilo ministerstvo životného prostredia.

Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác vynaložili výdavky vo výške viac ako 1,5 milióna eur. Na povodňové záchranné práce šlo vyše 1,23 milióna eur. „Do celkových výdavkov boli zahrnuté výdavky povodňových zabezpečovacích prác a výdavky povodňových záchranných prác v nadväznosti na povodne z druhého polroka 2024. Išlo o verifikované výdavky v Bratislavskom kraji, a to na povodňové zabezpečovacie práce v sume 197.789 eur a na povodňové záchranné práce v sume 1.018.771 eur,“ uviedol rezort.

V druhom polroku 2025 sa povodňové situácie vyskytovali pravidelne každý mesiac, pričom najkritickejším obdobím sa podľa rezortu stal november so 14 dňami výskytu stupňa povodňovej aktivity. „Dominovali najmä lokálne prívalové povodne spôsobené intenzívnymi búrkami, ktoré zasiahli obce v povodiach Hornádu, Bodrogu či Hrona, často mimo hlavnej monitorovacej siete,“ dodal.

Vláda schválila harmonogram zabezpečenia júlového referenda

Vláda SR na svojom stredajšom výjazdovom zasadnutí v Haniske (okres Košice-okolie) schválila harmonogram organizačno-technického zabezpečenia júlového referenda. Vyplýva z neho 50 úloh, ktoré majú vykonať rezorty vnútra, financií, spravodlivosti, ale aj okresné úrady, štatistický úrad a samosprávy. Vyplýva to zo zverejneného materiálu.

„Nositelia úloh ich plnením vytvoria podmienky na organizačné, materiálne a technické zabezpečenie prípravy a vykonania referenda. Plnenie úloh bude spočívať hlavne vo vydaní pokynov, na základe ktorých budú koordinované všetky práce spojené s prípravou referenda. Pôjde predovšetkým o práce spojené so zabezpečením tlače a distribúcie tlačív pre referendum, s vytvorením volebných orgánov všetkých stupňov a podmienok pre ich činnosť, so zabezpečením elektronického komunikačného spojenia volebných orgánov všetkých stupňov, so zabezpečením voľby poštou, so zabezpečením školení osôb, ktoré sa budú podieľať na príprave referenda a priebehu hlasovania, so zabezpečením spracovania výsledkov referenda, úschovy dokumentov z referenda a ďalších prác súvisiacich s prípravou a vykonaním referenda,“ uviedlo v dokumente ministerstvo vnútra, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo. Z materiálu takisto vyplýva, že na účely organizovania referenda je potrebné uvoľniť peniaze pre ministerstvo vnútra a štatistický úrad v celkovej výške takmer 12,4 milióna eur.

Referendum sa bude konať 4. júla. Voliči budú rozhodovať o dvoch otázkach - či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350.000 občanov. Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu Petra Pellegriniho v rozpore s Ústavou SR.

Vláda schválila investičnú pomoc 24,1 mil. eur pre michalovský Unomedical

Britská spoločnosť Unomedical dostane vládny investičný stimul vo výške 24,1 milióna eur vo forme úľavy na dani z príjmov na diverzifikáciu a rozšírenie výroby v Michalovciach. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu na výjazdovom zasadnutí schválila vláda.

Spoločnosť Unomedical plánuje do roku 2029 v Michalovciach investovať viac ako 96 miliónov eur a do konca roka 2028 plánuje vytvoriť 221 nových pracovných miest. Firma pôvodne žiadala investičnú pomoc v celkovej nominálnej hodnote 37,5 milióna eur, a to vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok v nominálnej hodnote 25,9 milióna eur a vo forme úľavy na dani z príjmov v nominálnej hodnote 11,5 milióna eur. Spoločníkmi Unomedical sú londýnske firmy ConvaTec Group Holdings a ConvaTec Holdings U.K.

Súčasná prevádzka na výrobu jednorazových zdravotných pomôcok, stomických pomôcok a výrobkov na inkontinenciu sa rozšíri o výrobu inzulínových infúznych súprav určených pre pacientov s diabetom, Parkinsonovou chorobou, chronickou bolesťou a primárnou imunodeficienciou.

Ukončenie prác na investičnom zámere je naplánované na marec 2029. Začatie výroby je naplánované na október 2027 a dosiahnutie plnej plánovanej kapacity v marci 2029. Celá produkcia je určená na vývoz v rámci EHP. Výrobky budú dodávané prostredníctvom distribučného subjektu skupiny ConvaTec. Tento subjekt bude následne výrobky dodávať výrobcom inzulínových púmp, ktorí budú infúzne sety integrovať do svojich výrobkov. Konečnými zákazníkmi sú Medtronic (USA), Tandem (USA), Ypsomed (Švajčiarsko), Beta Bionics (USA), Abbvie (USA) a Neuroderm (Izrael).

Vláda sa oboznámila so stavom projektov cestnej a železničnej infraštruktúry

Pokrok v projektovej príprave a vo výstavbe projektov cestnej a železničnej infraštruktúry, ktoré vyplývajú z ich prijatých harmonogramov a priorít, zhŕňa materiál, ktorý v stredu vláda vzala na vedomie na výjazdovom rokovaní. V roku 2025 došlo k posunu v realizácií vrátane projektovej prípravy pri 135 projektoch zaradených v harmonograme.

Informáciu o plnení odporúčaní v Prioritách v obnove a rozvoji železničnej infraštruktúry a v Prioritách vo výstavbe cestnej infraštruktúry a progrese v plnení úloh a dosiahnutých výsledkoch za rok 2025 predložil na vládu minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD). „Ministerstvo dopravy (MD) SR zverejní na svojom webovom sídle aktualizované harmonogramy a investičné plány pre prípravu a výstavbu projektov cestnej a železničnej infraštruktúry,“ informovalo ministerstvo.

Harmonogram cestnej infraštruktúry zahŕňa 280 projektov Národnej diaľničnej spoločnosti a 326 projektov Slovenskej správy ciest. Súčasťou harmonogramu železničnej infraštruktúry je 293 projektov Železníc Slovenskej republiky. Detailný rozpis projektov v jednotlivých fázach projektovej prípravy zaradených do harmonogramov obsahuje príloha č. 1.

„Zaradenie do investičných plánov vyplýva z dlhodobých priorít ministerstva a zohľadňuje prípravný proces infraštruktúrnych projektov,“ uviedlo MD. Z finančného hľadiska oba investičné plány vychádzajú zo schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2026, ktorý je ovplyvnený konsolidačnými opatreniami, a z návrhu rozpočtu pre roky 2027 až 2029, ktorý je podobne ako rozpočet na rok 2026 ovplyvnený potrebou ozdravenia rozpočtu verejnej správy.

Spoločnosť GreenPharm dostane investičnú pomoc štyri milióny eur

Košická spoločnosť GreenPharm dostane investičnú pomoc na rozšírenie kapacity existujúcej prevádzkarne na výrobu výživových doplnkov, a to vo forme úľavy na dani z príjmov v nominálnej hodnote 4.055.722 eur. Vyplýva to z návrhu na poskytnutie investičnej pomoci z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ktorý v stredu na svojom výjazdovom rokovaní v Haniske (okres Košice-okolie) schválila vláda.

„V rámci realizácie investičného zámeru prijímateľ počíta s vynaložením oprávnených investičných nákladov v hodnote 8.111.445 eur do konca apríla 2028 a s vytvorením 60 nových pracovných miest do konca roku 2030,“ spresnil v predkladacej správe rezort hospodárstva.

GreenPharm vznikla v novembri 2016. Spoločníkmi prijímateľa sú tri fyzické osoby - ide o slovenský rodinný podnik špecializujúci sa na výrobu doplnkov stravy. Spoločnosť v roku 2024 evidovala 97 zamestnancov a obrat na úrovni 23,34 milióna eur.

V SAV v roku 2025 pracovalo vyše 2300 vedeckých pracovníkov

Slovenská akadémia vied (SAV) v roku 2025 združovala 47 verejných výskumných inštitúcií pôsobiacich v 26 mestách a obciach. Priemerný počet zamestnancov dosiahol takmer 3100, z toho 2303 vedeckých pracovníkov. Vyplýva to z výročnej správy o činnosti SAV za rok 2025, ktorú vzala vláda počas svojho rokovania v stredu v Haniske na vedomie.

Najväčšia vedecká inštitúcia na Slovensku zabezpečovala doktorandské štúdium pre 541 doktorandov, z ktorých 174 bolo zo zahraničia (zhruba 32 percent), čo potvrdzuje jej významný podiel na internacionalizácii výskumného prostredia. „Kľúčovým nástrojom podpory výskumu boli výkonnostné zmluvy, ktoré priniesli dodatočné zdroje vo výške približne 16 miliónov eur. Prostriedky boli využité najmä na modernizáciu infraštruktúry, podporu talentov, integráciu pracovísk a zvyšovanie kvality výskumných výstupov,“ uvádza sa v predloženom materiáli.

Projektové financovanie zostalo hlavným pilierom činnosti SAV. V rámci Agentúry na podporu výskumu a vývoja sa organizácie SAV podieľali na 495 projektoch (z toho 281 ako hlavný riešiteľ) s čerpaním 10.852.985 eur. Prostredníctvom VEGA bolo financovaných 614 projektov v objeme 5.228.725 eur, pričom významná časť projektov dosiahla najvyššie hodnotenie kvality.

Významnú úlohu zohrali aj programy podpory excelentnosti a mobility. „Program SASPRO 2 zaznamenal 174 prihlášok a 51 podporených pobytov, pričom v rámci neho vzniklo viac ako 250 vedeckých publikácií. Program IMPULZ podporil tri projekty zo 49 podaných žiadostí, zatiaľ čo Podporný fond Štefana Schwarza podporil 26 projektov zo 63 prihlášok,“ píše sa vo výročnej správe.

SAV bola aktívne zapojená aj do medzinárodnej vedeckej spolupráce. V roku 2025 sa podieľala na riešení 18 projektov programu Horizont 2020 a 52 projektov programu Horizont Európa, pričom participovala na príprave 96 projektových návrhov, z toho 32 v pozícii koordinátora.

V oblasti transferu poznatkov do praxe bolo identifikovaných 42 prípadov duševného vlastníctva, zabezpečených 16 procesov priemyselnoprávnej ochrany a podporených 25 komercializačných aktivít, pričom bolo uzatvorených 11 zmlúv s podnikateľskými subjektmi. „Tieto výsledky poukazujú na rastúci význam aplikovaného výskumu a prepojenia SAV s hospodárskou praxou,“ uvádza SAV. Rok 2025 bol pre SAV aj rokom zmeny, ktorá nastala v jej vedení. Po desiatich rokoch vo funkcii predsedu SAV Pavla Šajgalíka nahradil Martin Venhart.

Významné zmeny v rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia nenastali

Z výsledkov monitorovania jednotlivých zložiek životného prostredia, potravinového reťazca a poľnohospodárskych produktov v roku 2025 vyplýva, že obsah umelých rádionuklidov v základných druhoch potravín a krmovín je na hranici detegovateľnosti a ich príspevok k radiačnej záťaži obyvateľstva v dôsledku ingescie je nevýznamný. Vyplýva to z výročnej správy o radiačnej situácii na území SR a o ožiarení obyvateľstva za rok 2025, ktorú vláda v stredu vzala na vedomie.

„Porovnaním výsledkov monitorovania rádionuklidov vo vzorkách mlieka, poľnohospodárskych produktov a ornej pôdy odobratých v okolí atómových elektrární Jaslovské Bohunice a Mochovce a v ostatných lokalitách Slovenskej republiky v roku 2025 neboli zistené významné rozdiely v rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia,“ uviedol ÚVZ.

Úrad konštatuje, že je nevyhnutné pokračovať v monitorovaní radiačnej situácie na území SR aj v nasledujúcich rokoch. Potenciálne problémy by sa mohli podľa neho prejaviť v prípade núdzovej situácie, ktorej riziko vzniku nie je vzhľadom na konflikt prebiehajúci na Ukrajine zanedbateľné.

Sieť včasného varovania v súčasnosti pokrýva celé územie SR za normálnej radiačnej situácie plní základnú funkciu. Jednotlivé monitorovacie miesta sú rovnomerne a husto distribuované v rôznych nadmorských výškach na území Slovenskej republiky. „Avšak z dôvodu prebiehajúceho vojenského konfliktu a potenciálneho vzniku núdzovej situácie pokladáme za potrebné zvážiť doplnenie siete včasného varovania o ďalšie monitorovacie miesta hlavne v blízkosti východnej a severnej hranice Slovenskej republiky. Pre jej správne fungovanie je zároveň nevyhnutné zabezpečiť komplexné prepojenie všetkých jej súčastí,“ doplnil úrad.

Významnou súčasťou radiačnej monitorovacej siete (RMS) SR je aj monitorovanie zložiek životného prostredia, vody ako aj potravinového reťazca. V niektorých prípadoch podľa úradu vznikajú problémy v prípade odberov vzoriek poľnohospodárskych produktov, ktoré súvisia s neochotou majiteľov a prevádzkovateľov tieto vzorky poskytovať. Je preto podľa neho potrebné zvážiť postavenie odberových pracovníkov a poskytnúť im pozície umožňujúce vykonávať odbery bez súhlasu majiteľov a prevádzkovateľov.

Za najzávažnejší nedostatok považuje ÚVZ nezrealizované financovanie týkajúce sa ako pohotovostných, tak aj stálych zložiek RMS. „Riešenie súčasného stavu RMS si vyžaduje dobudovanie a zároveň alokovanie primeraných prevádzkových nákladov v budúcnosti (účelovo viazané finančné prostriedky pre jednotlivé zložky RMS v každom roku podľa ich potrieb) na pokrytie prioritných požiadaviek na monitorovanie, zabezpečenie údržby, servisu, revízií, overovania technických zariadení a udržiavania RMS v prevádzkyschopnom stave a účelovo viazané finančné prostriedky pre ÚRMS na organizáciu, metodické vedenie a vyhodnotenie cvičení zložiek RMS,“ dodal úrad.