ZÁHREB - Chorvátski archeológovia a speleológovia našli pri prieskume jaskyne Crno jezero na dalmátskom polostrove Pelješac terakotovú hlavu zobrazujúcu starogrécku divadelnú masku. Predmet, ktorý možno datovať do 4. až 3. storočia pred naším letopočtom, je vo vnútri dutý a v hornej časti má otvor slúžiaci na zavesenie, pravdepodobne na stenu. Takéto masky sa často spájajú s divadelnými predstaveniami a kultom boha vína Dionýza, ktorý sa považuje za patróna divadla. O náleze informovalo Archeologické múzeum v Dubrovníku, ktoré fotografiu predmetu zverejnilo na sociálnych sieťach.
Archeológovia sa domnievajú, že v dobe bronzovej jaskyňa slúžila ako útočisko pred nepriaznivým počasím či konfliktmi. V staršej dobe bronzovej a mladšej dobe železnej sa v nej pochovávalo. Analýza nájdených ľudských kostí ukázala, že jaskyňa bola pohrebiskom viac než 500 rokov. Najmladšie ostatky pochádzajú z roku 481 pred naším letopočtom.
Od 4. do 1. storočia pred naším letopočtom bola jaskyňa ilýrskou svätyňou. Medzi nájdenými artefaktmi z tohto obdobia boli početné miniatúrne predmety zanechané v jaskyni ako obetiny či dary v rámci rituálov. Archeológovia objavili aj úlomky drahých nádob gréckeho pôvodu. Amfory na uchovávanie vína a poháre určené na jeho pitie však podľa vedcov neboli predmetmi denného používania starovekých Ilýrov, ale slúžili skôr ako symbol bohatstva a moci, prípadne mohli byť používané pri rituáloch.
O tom, či možno boha Dionýza, respektíve jeho ilýrsky náprotivok, priamo spájať s nájdenými nádobami na víno a zároveň s terakotovou hlavou, možno podľa Domagoja Perkića z Archeologického múzea iba špekulovať. V oblasti Dubrovníka sú známe len tri ilýrske svätyne. Aj vďaka nim možno skúmať ilýrske náboženstvo a jeho kontakty a prelínanie so starogréckou kultúrou.
