KODAŇ - Fyzici tvrdia, že objavili anomálie, ktoré môžu otriasť jednou zo základných teórií modernej kozmológie. Ak sa výsledky potvrdia, naše chápanie vesmíru sa môže výrazne zmeniť.
Storočná predstava o vesmíre dostala trhliny
Skupina vedcov pri skúmaní vzdialených galaxií a explodujúcich hviezd zaznamenala javy, ktoré nezapadajú do doteraz uznávaného modelu fungovania vesmíru. Výskum podľa nich naznačuje, že realita môže byť oveľa komplikovanejšia, než predpokladá štandardná kozmológia.
Ako uvádza Live Science, fyzici vytvorili nové diagnostické testy, pomocou ktorých analyzovali správanie vesmíru vo veľkých mierkach. Výsledky ich prekvapili.
Doterajší model totiž vychádza z predpokladu, že vesmír je na najväčších škálach homogénny a správa sa všade približne rovnako.
Vedci spochybnili známu teóriu FLRW
Jadrom sporu je takzvaný model Friedmanna-Lemaîtra-Robertsona-Walkera, známy pod skratkou FLRW. Ide o takmer sto rokov starý matematický rámec založený na Einsteinovej všeobecnej teórii relativity.
Model predpokladá, že vesmír sa rozpína alebo zmršťuje rovnomerne a že jeho zakrivenie je v zásade všade rovnaké.
Práve tento predpoklad však nové pozorovania začínajú spochybňovať.
Spoluautor štúdie Asta Heinesen z Inštitútu Nielsa Bohra v Kodani a londýnskej Queen Mary University uviedol, že vedci zaznamenali „prekvapivé porušenie testu konzistencie zakrivenia FLRW“.
Podľa neho to môže naznačovať existenciu novej fyziky mimo súčasného štandardného modelu kozmológie.
Svetlo sa môže vo vesmíre správať inak
Vedci predstavili výsledky v troch odborných prácach, v ktorých navrhli nové spôsoby skúmania vesmíru.
Jedným z možných vysvetlení pozorovaných odchýlok je takzvaný Dyerov-Roederov efekt. Ten predpokladá, že svetlo zo vzdialených objektov často prechádza najmä prázdnymi oblasťami vesmíru namiesto regiónov plných hmoty.
Ak je táto hypotéza správna, mohlo by to znamenať, že vesmír sa nám javí prázdnejší, než v skutočnosti je.
Problém môže spôsobovať aj samotná štruktúra vesmíru
Druhé možné vysvetlenie súvisí s javom označovaným ako kozmologická spätná reakcia. Podľa tejto teórie môže rast obrovských štruktúr vo vesmíre – napríklad galaktických zhlukov alebo rozsiahlych prázdnych oblastí – ovplyvňovať samotné rozpínanie priestoru.
Heinesen tvrdí, že práve schopnosť priamo merať tieto efekty predstavuje najväčší prelom celej práce.
„Prvýkrát dokážeme tieto javy priamo odlíšiť od iných úprav štandardného kozmologického modelu, napríklad od teórií meniacej sa temnej energie alebo modifikovanej gravitácie,“ vysvetlil fyzik.
Podľa neho podobne presný prístup doteraz neexistoval.
