SAHARA - V odľahlej časti Sahary vedci objavili unikátne pohrebisko staré tisíce rokov. Nález odhaľuje fascinujúci príbeh o tom, ako sa dnes nehostinná púšť kedysi menila na zelenú krajinu plnú života.
Hlboko v Sahare, obklopené len pieskom a nekonečnou prázdnotou, ležali tisíce rokov stovky ľudských kostier. Kto boli títo ľudia a čo robili na tak nehostinnom mieste? Odpovede začali odhaľovať až odvážne tímy archeológov, ktoré sa vydali do extrémnych podmienok púšte. Lokalita sa nachádza v oblasti Ténéré v Nigeri – regióne, ktorý nomádi nazývajú „miesto, kam sa boja ísť aj ťavy“.
Ako informuje portál IFLScience, táto prezývka nie je prehnaná. Okolie charakterizujú spaľujúce teploty presahujúce 49 °C, piesočné búrky, nedostatok ciest a dokonca aj riziko útokov ozbrojených skupín. Moderní návštevníci sa sem často dostanú len s vojenským sprievodom. Napriek tomu vedci túto oblasť skúmajú už od 50. rokov minulého storočia, pretože patrí medzi najbohatšie náleziská dinosaurov v Afrike.
Objavili niečo ešte prekvapivejšie
Prelom nastal v roku 2000, keď expedícia vedená paleontológom Paul Sereno z University of Chicago pátrala po prehistorických živočíchoch. Namiesto dinosaurov však objavila niečo ešte prekvapivejšie – ľudské pozostatky spolu s črepinami keramiky, korálkami, hrotmi šípov a ďalšími artefaktmi. „Bolo to všade, kam ste sa pozreli,“ opísal neskôr Sereno pre National Geographic.
Miesto dostalo názov Gobero podľa miestneho označenia Tuaregov. Následné výskumy ukázali, že ide o rozsiahly cintorín s približne 200 kostrami a tisíckami predmetov. Niektoré z najstarších nálezov pochádzajú až z obdobia okolo roku 8000 pred n. l.
Cyklus sa opakuje približne každých 21-tisíc rokov
Na prvý pohľad pôsobí existencia cintorína uprostred jednej z najdrsnejších častí Sahary zvláštne. Vysvetlenie však prináša pohľad do minulosti. V čase, keď Gobero vzniklo, Sahara nebola suchou púšťou, ale súčasťou tzv. „zelenej Sahary“. Išlo o obdobie, keď monzúny premenili región na úrodnú krajinu s jazerami, hrochmi či krokodílmi. Tento cyklus sa opakuje približne každých 21-tisíc rokov.
Medzi 15-tisíc a 5-tisíc rokmi dozadu sa Gobero nachádzalo pri veľkom sladkovodnom jazere, ktoré poskytovalo vodu aj potravu pre miestnych obyvateľov. Výskum zároveň ukázal, že lokalitu obývali dve odlišné skupiny ľudí. Okolo roku 7700 pred n. l. ju osídlili lovci a rybári, ktorí tu vytvorili najstarší známy cintorín v Sahare. Neskôr ich však vyhnalo tisícročné obdobie sucha.
Sahara je obrovská
Po návrate dažďov sa na miesto presťahovala iná komunita, ktorá okrem lovu zaviedla aj chov dobytka. Aj ich existencia však skončila približne pred 5-tisíc rokmi, keď sa Sahara opäť premenila na suchú púšť. Zaujímavé je, že obe skupiny sa výrazne líšili aj fyzicky – prvá bola robustná a silne stavaná, druhá štíhlejšia. Napriek tomu si obe vybrali to isté miesto na pochovávanie svojich mŕtvych.
Podľa bioarcheológa Chris Stojanowski z Arizona State University je záhadou, ako dokázali pochovávať na rovnakom mieste bez toho, aby narušili staršie hroby. Objav Gobero je pravdepodobne len začiatkom. Sahara je obrovská a väčšina jej územia ešte nebola systematicky preskúmaná. Ak sa takýto výnimočný nález mohol skrývať tisíce rokov pod pieskom, je takmer isté, že púšť ukrýva ešte mnoho ďalších tajomstiev.
