BRATISLAVA - Nedávne slová o "arche" zrejme pre opozíciu nebudú vyznievať až tak víťazoslávne, ako doteraz. Teória spojenia všetkých opozičných strán do jedného superbloku à la nové SDK je síce už teraz len veľkou utópiou a viacmenej nereálnou záležitosťou, no v najnovšom prieskume volebných preferencií sa aj napriek tomu pozreli na takýto scenár. Z výsledkov budú mať opozičníci zrejme divnú pachuť v ústach, keďže by sa skôr tešil opäť Robert Fico.
Netradičný prieskum organizovala agentúra Focus od 5. do 11. mája 2026 na vzorke 1 017 respondentov pre portál 360tka.sk.
Respondenti odpovedali na otázku: "Predstavte si situáciu, že by päť strán – Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati, KDH a Hnutie Slovensko – vytvorili spoločný volebný blok (koalíciu) a kandidovali by vo voľbách spoločne na jednej kandidátke. Ostatné strany by kandidovali samostatne. Pozrite si zoznam strán, koho by ste volili v tejto situácii?"
Výsledok s trpkou príchuťou pre opozíciu
Tieto plány podľa prvotného pohľadu na graf prieskumu síce vyzerajú víťazne pre samotný opozičný superblok, ktorý by získal 37,8 percenta, no vládu by s takouto silou sami zostavovať nevedeli. 80 kresiel by si zrejme zobrala dnešná koalícia (s výnimkou SNS) a Republika.
Smer-SD by sa totiž dostal na úroveň 22,6 percent a treťou by bola spomínaná Republika s 11,8 percentami.
Poslednou parlamentnou a pravdepodobne budúcou koaličnou stranou (za predpokladu takéhoto výsledku) by bol Hlas-SD s 8,7 percentami hlasov. Smer, Republika a Hlas by v takom prípade vládli s 80 kreslami, zatiaľ čo opozičný blok by dosiahol sotva na 70, čo nie je ani parlamentná väčšina.
Mimo parlamentu by sa potom ocitli Sme rodina so 4,3 percentami hlasov, Maďarská Aliancia so 4,1 percentami hlasov a Slovenská národná strana so 4 percentami hlasov od respondentov.
Paradoxný efekt opozičného pospájania, nabral by Smer, Republika a aj Hlas
Do karát veľkého opozičného spájania by navyše nehral ani druhotný efekt, ktorý by takéto veľké spájanie opozície prinieslo.
Paradoxne by z toho totiž ťažili ich súperi. Smer-SD by narástol z 18,1 percenta v klasickom prieskume na 22,6. Republika z 9,7 na 11,8 a Hlas-SD z 8,4 na 8,7 percenta.
