USA - Zmiznutie časti pôvodných záložných záznamov z misie Apollo 11 vždy podnecovalo špekulácie o utajovaní, či dokonca sfalšovaní pristátia na Mesiaci. Ako však vysvetľuje popularizátor vedy Tim Dodd, prezývaný Everyday Astronaut, nešlo o stratu dôkazov, ale o premazané záložné magnetické pásky, ktoré NASA v čase technologických obmedzení nepovažovala za nenahraditeľné. Agentúra pritom stále uchováva tisíce hodín dát a filmových záznamov potvrdzujúcich historický úspech z roku 1969.
Pásky obsahujúce pôvodný, vysokokvalitný prenos pristátia misie Apollo 11 na Mesiaci, boli vymazané po tom, čo ich NASA (Vesmírna agentúra pre letectvo a vesmír) potichu odložila do neoznačeného skladového priestoru. Iné záznamy z historickej misie z roku 1969 sa síce zachovali, ale zistenie, že časť videa z pristátia na Mesiaci zmizla, podnietilo divoké konšpiračné teórie.
Bola misia sfalšovaná?
Pozostávajú z viacerých tvrdení od toho, že NASA utajuje, čo astronauti videli, až po obvinenia, že celá misia bola sfalšovaná. Pravdu o týchto „vymazaných“ páskach objasnil Tim Dodd, známy na YouTube ako Everyday Astronaut. Uviedol, že stratené zábery predstavovali iba sadu záložných magnetických pások obsahujúcich surový prenos zo vesmíru. Vysvetlil, že NASA považovala tieto záložné pásky za menej dôležité, keďže všetky podstatné údaje, video aj rádiové signály, boli úspešne prenesené do Houstonu a odvysielané naživo v televízii. Ako píše Daily Mail, záložné kópie historickej misie Apollo 11 boli omylom premazané, keď NASA v 70. a 80. rokoch opätovne použila staršie magnetické pásky pre nedostatok špecifického záznamového materiálu.
Dodd v podcaste The Danny Jones Podcast uviedol, že v tom čase nikto nepredpokladal, že budúce technológie umožnia surové zábery znovu naskenovať a výrazne zvýšiť ich rozlíšenie. Agentúra však stále vlastní tisíce hodín dôkazového materiálu potvrdzujúceho, že prvé pristátie na Mesiaci bolo skutočné, vrátane menej kvalitných verzií telemetrických dát, zvukových a obrazových záznamov z Houstonu. Doplnil, že NASA má stále aj prekvapivo kvalitný 70-milimetrový film z kamier, ktoré astronauti používali na Mesiaci. Ide o typ filmu, používaný v IMAX kinách ešte aj dnes, 57 rokov po misii.
Čo sa s vymazanými páskami stalo?
Dodd podrobne vysvetlil, čo sa s vymazanými páskami stalo, počnúc tým, ako bol z Apollo 11 odoslaný signál späť na Zem. Živý prenos z Mesiaca sa dostal do prijímacích staníc, vrátane jednej v kalifornskej púšti Mojave, a následne bol rozdelený na dva signály. Jeden smeroval do riadiaceho strediska v Houstone na monitorovanie v reálnom čase, kde sa zaznamenávala všetka telemetria o stave kozmickej lode, ako aj zvuk a obraz. Video v riadiacom stredisku bolo prevedené z mesačného „slow-scan“ formátu na štandardný televízny formát NTSC pomocou metódy kineskopu, čiže snímania obrazovky kamerou, aby bolo možné záznam odvysielať v televízii. Práve táto konvertovaná verzia, ktorá mala nižšiu kvalitu ako surový záznam na magnetických páskach, bola tá, ktorá verejnosť v roku 1969 sledovala doma.
Podľa Dodda bola na vtedajšie pomery „dostatočne dobrá“. Druhý signál obsahoval surovú záložnú kópiu, zaznamenanú priamo na veľké magnetické pásky široké približne 30 centimetrov, pripomínajúce obrovské kazety. NASA tieto pásky vnímala ako poistku pre prípad, že by spojenie medzi Apollo 11 a Houstonom zlyhalo. V prípade krízy by agentúra mohla analyzovať surové dáta, aby zistila, čo sa pokazilo, ale našťastie k ničomu takému nedošlo. „Mali odvysielaný záznam. Nešlo o to, že by prenos vypadol a oni stratili signál,“ vysvetlil Dodd v rozhovore. Podľa neho si v tom čase nikto nevedel predstaviť svet, v ktorom by bolo možné pôvodné zábery znovu naskenovať a dramaticky zvýšiť ich kvalitu, keďže surový formát bol výrazne čistejší.
Prečo sa misie skončili v roku 1972?
Tvrdenia, že NASA zámerne vymazala záznamy z pristátia na Mesiaci, označil za „nesprávne interpretované“. Zároveň však priznal, že skeptici majú jeden ťažko vyvrátiteľný argument pri diskusiách o pravosti pristátí na Mesiaci. Ide o otázku, prečo sa misie skončili v roku 1972. Vysvetlil, že skutočným dôvodom ukončenia boli obrovské ekonomické náklady na výstavbu a štarty rakiet Saturn V. „Chápem frustráciu z toho, že sme to dokázali pred 54 rokmi a potom sme tú schopnosť stratili. Ale stálo nás to na dnešné peniaze približne 300 miliárd dolárov. Mali sme postavené ešte tri ďalšie rakety aj hardvér a posádky, no napokon sme si povedali: ‚Nestojí to za to.‘ A práve to ma frustruje,“ uzavrel.
