NEW YORK - Pády do vriacej kanalizácie, zásah bleskom počas večierka, či smrteľná nehoda spôsobená strojom na jarné závitky. Súdna lekárka Judy Melineková vo svojich spomienkach opisuje najšokujúcejšie prípady, s ktorými sa stretla počas práce v New Yorku. Realita podľa nej ďaleko prekonáva televízne kriminálky a niektoré príbehy patria medzi najdesivejšie, aké si vôbec dokážete predstaviť.
Keď Judy Melineková zvažovala, kde začne svoju kariéru súdnej lekárky, či v New Yorku alebo Los Angeles, dostala cennú radu. „Ak sa chceš naučiť forenznú patológiu, choď na prax do New Yorku,“ povedal jej obyvateľ tohto mesta. „Je tam množstvo skvelých spôsobov, ako zomrieť.“ Už počas prvého týždňa v práci bolo jasné, aký bude tón jej kariéry. Keď jeden nováčik začal opisovať prípad „muža, ktorého zastrelila dáma“, hlavný súdny lekár doktor Charles Seymour Hirsch ho opravil. „Zastrelila ho žena. Dámy ľudí nestrieľajú.“ Ako informuje New York Post, tak sa začalo vzdelávanie doktorky Melinekovej o živote a smrti v New Yorku.
Starý policajný trik
Vo svojej memoárovej knihe „Working Stiff: Two Years, 262 Bodies, and the Making of a Medical Examiner“, ktorú napísala spolu so svojím manželom T. J. Mitchellom, opisuje obdobie na Úrade hlavného súdneho lekára mesta. A jej prípady sú úplne odlišné s tými, ktoré sledujeme v televízii. „Pobaví ma, keď vidím ženskú súdnu lekárku so zvodným pohľadom, v ihličkách a hlbokým výstrihom,“ píše. „Na miesta vrážd som nosila praktické topánky a vetrovku.“ Naučila sa aj starý policajný trik: "ak vyzdvihujete telo v bytovke, požiadajte všetkých nájomníkov, aby si uvarili kávu, lebo prekryje zápach.“
Melineková nastúpila v septembri 1999 do „Pitu“, ako prezývajú newyorská pitevňa. A čo hovorili jej kolegovia, bola pravda. Telá boli naozaj zvláštne. Prvú pitvu vykonala na 26-ročnom Terrencovi Bookerovi (mená pacientov v knihe zmenila), ktorý trpel kosáčikovitou anémiou a mal problém s heroínom. Pitva sa začala, ako vždy, zavedením ihly do každého oka, aby odobrala tekutinu. Je to jemný zákrok, ktorý si zdokonalila po tom, čo raz nechtiac vytlačila sklenené oko mŕtvoly. Následne urobila rez v tvare „Y“, čiže od kľúčnych kostí až po panvu, aby zistila, či sa v tele nachádza tekutina naznačujúca zlyhanie orgánov.
Bookerove hodnoty boli normálne, ale v iných prípadoch, keď je tekutiny priveľa, ju vyberala ju veľkou naberačkou, ktorú si kúpila v obchode s kuchynskými potrebami. (Na prestrihnutie rebier používa záhradnícke nožnice a na vzorky tkanív dosku na krájanie.) Následne vybrala všetky hlavné orgány a položila ich medzi nohy zosnulého, aby nespadli na zem. Potom vybrala semenníky, odobrala z nich vzorky a vložila ich späť. „Učili ma, aby som ich vracala späť, pokiaľ nebol prítomný nádor alebo zranenie,“ píše. „Rodiny sú na semenníky veľmi citlivé.“ Napriek dôkladnej, dvaapolhodinovej pitve nedokázala bez toxikologického testu definovať smrť predávkovaním.
Aké boli najbizarnejšie prípady?
Ako príčinu preto uviedla „anoxickú encefalopatiu v dôsledku straty vedomia neznámej etiológie“, čo podľa nej v preklade znamená: „Nemám ani tušenie.“ Čoskoro nasledovali ešte bizarnejšie prípady. Napríklad hipster, ktorého počas strešnej párty v čínskej štvrti zasiahol blesk. Telo zostalo neporušené, ale topánky mu doslova odleteli. „Vyzeral dobre. Ale jeho oči vyzerali hlúpo,“ povedala manželovi. „Všetci vyzerajú hlúpo, keď sú mŕtvi, nie?“ odpovedal jej. „Vyzeral, ako keby ho zasiahol blesk,“ opravila sa.
Neskôr sa objavil „Káblový chlapík“, čiže muž pod vplyvom metamfetamínu, ktorý sa zamkol pred bytom, keď venčil dvoch psov. Namiesto zámočníka použil vôdzku, vyšiel na strechu, otvoril káblovú skrinku a omotal si kábel okolo hrude. Keď skočil zo strechy, kábel sa pretrhol a muž spadol z ôsmeho poschodia. Melineková a policajti sa najviac obávali psov, ktorí prežili. Nasledovala skutočne bizarná nehoda: výbuch stroja na výrobu jarných závitkov v čínskej štvrti. Jednému zamestnancovi odletela ruka, iného rozdrvil obrovský valec stroja. Dusil sa, zatiaľ čo sa mu hrudník plnil krvou a podľa pitvy bol ešte niekoľko minút pri vedomí.
Nezomrel okamžite, ale sa varil
„Trpel?“ je otázka, ktorú dostáva lekárka najčastejšie a ktorej sa najviac obáva. Takmer vždy klame. „Aký je najhorší spôsob smrti?“ je druhá najčastejšia otázka. Zvyčajne odpovedá: „To nechcite vedieť.“ Keď však ľudia trvajú, opíše im prípad Seana Doyla. V období Vianoc 2002 išiel tento muž piť s kamarátom a jeho priateľkou. Po hádke ho kamarát zbil a niekto ho hodil do otvorenej kanalizačnej šachty hlbokej zhruba päť a pol metra. Dole bola vriaca voda z prasknutého potrubia. Doyle nezomrel okamžite a keď dorazili záchranári, stál dole, kričal a prosil o pomoc. Teplota bola však taká vysoká, že sa k nemu nikto nemohol dostať. O štyri hodiny neskôr jeho telo konečne vytiahli. Malo 52 °C a pravdepodobne ešte viac, ako dokázali zmerať.
„Vyzeral, ako keby ho uvarili ako homára,“ píše Melineková. Koža sa mu odlúpila a orgány boli doslova uvarené. Nemal však zlomeniny ani poranenie hlavy, čo znamenalo, že bol pri vedomí, keď sa varil zaživa. „Najhoršie nočné mory, ktoré som počas práce mala, prišli po tejto pitve,“ píše. Ďalšie prípady boli rovnako zvláštne, ako napríklad muž bez jedinej kvapky krvi po skoku pod metro, guľka, ktorá sa cez srdce dostala až do pečene, či samovraždy skokom z hotelového átria, kde telá dopadali roztrieštené na viacerých poschodiach. Lekárka zároveň upozorňuje ľudí, ktorí žijú sami s mačkami. „Pes dokáže sedieť pri vašom tele celé dni, ale mačka nie,“ píše. „Mačka vás začne žrať takmer okamžite. Videla som to.“ A ešte jedna rada: ak sa vám pokazí auto na diaľnici, nevystupujte z neho. Jeden vodič kamióna to urobil a našli ho mŕtveho pod vlastným vozidlom.
