USA - Tridsaťdvaročná Hannah Mercadová z USA zažila po pôrode dramatické chvíle, keď po masívnom krvácaní na približne jednu minútu klinicky zomrela. Tvrdí, že počas bezvedomia sa jej duša vznášala nad telom, vstúpila do oslnivého bieleho svetla a pocítila absolútny pokoj. Zážitok blízky smrti jej údajne navždy zmenil pohľad na vieru, smrť a aj posmrtný život.
Američanka Hannah Mercadová sa po pôrode svojho druhého syna Wellsa, začala cítiť veľmi zle. Tridsaťdvaročnej matke lekári oznámili, že v jej tele zostala časť placenty a musela podstúpiť urgentný zákrok. Následne však začala nekontrolovateľne krvácať a o jej záchranu začali bojovať desiatky lekárov a zdravotných sestier. Upadla do bezvedomia a jej životné funkcie sa vyrovnali na priamku. Znamená to, z medicínskeho hľadiska bola približne jednu minútu „mŕtva.“
Všetko si uvedomovala
Hannah hovorí, že si uvedomovala, že je mŕtva a vstupuje do posmrtného života. Spomína si, že uvidela najjasnejšie biele svetlo, ktoré ju naplnilo pokojom a náhle sa vrátila späť do svojho tela. Našťastie, po zážitku blízkom smrti, ktorý sa odohral v roku 2021, sa úplne zotavila. V súčasnosti žije v Denveri v americkom štáte Colorado s manželom Marcom a synmi Watsonom (6) a Wellsom (4), informuje The Sun.
„Otehotnela som po druhý raz a boli sme veľmi šťastní. Pôrod prebehol vcelku bez problémov. Bola som veľmi pokojná, zachovala som chladnú hlavu a všetko bolo rýchle a úplne v poriadku,“ doplnila, že situácia sa začala dramaticky meniť zhruba 12 hodín po pôrode. „Necítila som sa veľmi dobre, mala som silné kŕče v bruchu a vychádzali zo mňa pomerne veľké krvné zrazeniny. Sestra povedala, že je to úplne normálne, ale potom som pocítila najintenzívnejšiu bolesť, akú som kedy zažila. Zrazu bolo všade veľa krvi a vyšla zo mňa krvná zrazenina veľkosti ananásu.“
V maternici sa stále nachádza časť placenty
Hannah podstúpila ultrazvuk a podľa neho lekári zistili, že v jej maternici sa stále nachádza časť placenty. Po dvoch zákrokoch ju upokojovali, že sa všetko zlepšuje, no krátko na to začala silno krvácať a strácať vedomie. „V tom okamihu už všetci odišli z izby a ja som tam bola sama. Cítila som, že veľmi silno krvácam. Inštinktívne som vedela, že niečo nie je v poriadku. Zrazu bolo v mojej izbe asi 25 ľudí - sestry, lekári, anestéziológovia a nastal úplný chaos. Len som si hovorila: ‚Musím byť dobrá pacientka a nechať lekárov robiť, čo treba.‘ Začala som byť neuveriteľne smädná, viac ako kedykoľvek predtým. Vtedy som spanikárila, pretože som pozerala veľa lekárskych seriálov a pamätala som si, že pacienti, ktorí umierajú, bývajú veľmi smädní. Vraj keď telo potrebuje krv, dáva vám to jasne najavo pocitom smädu.“
Stratila pulz aj krvný tlak
V tom čase Hannah nemala ani pulz a ani krvný tlak a na nemocničnom lôžku bola približne jednu minútu medicínsky mŕtva. „Začala som sa cítiť naozaj zle, potom som sa vznášala nad sebou a pomyslela som si: ‚Asi umieram.‘ Nevidela som svoje telo, pretože okolo mňa bolo príliš veľa ľudí. Videla som dolu na všetkých, ktorí sa snažili ma zachrániť. Nebolo to tak, že by sa vznášalo moje telo, ale skôr moja myseľ. Verím, že to bola moja duša, ktorá opustila telo. Trvalo to len pár sekúnd a potom som si pomyslela: ‚Už nikdy neuvidím svoje deti.‘ Bolo to zdrvujúce. Bola to moja posledná myšlienka do okamihu, kým som uvidela najjasnejšie svetlo, aké som kedy v živote videla. Do slnka môžete pozerať celé minúty a nikdy nebude také jasné. Bolo všade, mala som pocit, že som v ňom, vo vnútri jasného bieleho svetla. Vtedy som vedela, že som mŕtva. Cítila som obrovský pokoj, akoby bola moja duša v pokoji. Potom som mala pocit, ako keby ma niekto brutálne kopol späť do života. Bolo to náhle a prudké. Cítila som paniku a netušila som, čo sa stalo.“
Po prebratí dostala Hannah dve transfúzie krvi, pretože stratila až polovicu svojho krvného objemu. Dnes hovorí, že jej zážitok blízky smrti upevnil jej vieru v Boha a aj v posmrtný život. „Vždy som bola kresťanka. Toto mi ešte viac potvrdilo, že verím v Boha a že som smerovala do neba. Uvedomila som si, že posmrtný život je skutočný. Určite to bol duchovný zážitok. Ešte viac ma to priblížilo k Bohu a smrti sa už rozhodne nebojím.“
