BRISTOL - Prečo sa práve v strednom veku cítime najviac unavení? Podľa vedcov sa v štyridsiatke stretávajú biologické zmeny so životným tlakom práce, rodiny a zodpovednosti. Odborníci však prinášajú aj povzbudivú správu: pokles energie nie je trvalý a správnymi návykmi je možné ho výrazne zmierniť.
Odborníci určili najvyčerpávajúcejšiu dekádu života a nie je to dobrá správa pre tých, ktorí sa blížia k štyridsiatke. Podľa profesorky Michelle Spearovej z Univerzity v Bristole, je práve tento vek najúnavnejším obdobím celého života. Nie je to len preto, že starneme, ale preto, že sa v tom istom čase stretáva viacero drobných biologických zmien. A aby toho nebolo málo, tieto faktory sa zhodujú s obdobím, keď sa nároky na život, prácu a rodičovstvo často štverajú na svoj vrchol. Profesorka pre Daily Mail uviedla, že únavu v strednom veku je najlepšie chápať ako nesúlad medzi biológiou a nárokmi.
„Naše telá sú stále schopné produkovať energiu, ale robia to za iných podmienok ako v skoršej dospelosti, zatiaľ čo nároky na túto energiu často vrcholia,“ vysvetľuje. Dobrou správou však je, že tieto biologické nerovnováhy, ktoré nám berú energiu, sú len dočasné. Podľa odborníčky môže mnoho ľudí vo vyššom veku dokonca zažiť akýsi „druhý dych“. Keď sa obzriete späť do obdobia, keď ste mali 20 rokov, možno sa vám zdá, že pre telo bolo všetko o niečo jednoduchšie. Mohli ste chodiť spať neskôr, zostať dlhšie vonku, nepravidelne cvičiť a napriek tomu ste zostali v pomerne dobrej forme.
Systém sa začína narúšať
Aj veda o starnutí naznačuje, že tento pocit je správny. „V dvadsiatke je telo biologicky veľmi zhovievavé,“ vysvetľuje profesorka Spearová. „Obnova svalov je rýchlejšia, zápalové reakcie kratšie a produkcia energie na bunkovej úrovni je efektívna a dostatočná.“ Časti našich buniek zodpovedné za tvorbu energie, známe ako mitochondrie, nám poskytujú viac energie s menším množstvom odpadu a nižším počtom zápalových vedľajších produktov. „Keď máte viac dostupnej energie, všetko vás stojí menej, takže zlý spánok, dlhé večery alebo intenzívne cvičenie majú menej následkov,“ dodáva. Do štyridsiatky sa však tento jemne nastavený systém začína narúšať.
Po tridsiatke začína prirodzene ubúdať svalová hmota, pokiaľ ju neudržiavame pravidelným silovým tréningom. Keď máme menej svalov, aj malé každodenné pohyby nás stoja viac energie ako v dvadsiatke. Mitochondrie síce stále produkujú energiu, ale menej efektívne, máme nižší prísun energie a viac „odpadu“. Znamená to, že regenerácia je biologicky náročnejšia. Ponocovanie alebo obdobie stresu, ktoré by v dvadsiatke nepredstavovali problém, si začínajú vyberať väčšiu daň. Zároveň sa v štyridsiatke výrazne zhoršuje spánok. V dvadsiatke spíme hlbšie a efektívnejšie, takže aj kratší odpočinok vedie k fyzickej a psychickej regenerácii.
S pribúdajúcim vekom sa však systémy, ktoré vytvárajú a chránia hlboký spánok, stávajú menej stabilné. „Hormonálne zmeny, najmä kolísanie estrogénu a progesterónu u žien počas perimenopauzy, priamo ovplyvňujú oblasti mozgu, ktoré regulujú hĺbku spánku a telesnú teplotu,“ hovorí profesorka Spearová. „Je preto ťažšie zostať v hlbokom, obnovujúcom spánku.“ Zároveň sa s vekom stáva aktívnejšou aj stresová reakcia tela, takže kortizol má väčšiu tendenciu v noci stúpať namiesto toho, aby klesal. Výsledkom je plytší a prerušovaný spánok. Preto sa cítime menej oddýchnutí, aj keď trávime v posteli rovnaký čas. Kľúčové je, že všetky tieto malé zmeny prichádzajú práve v období, keď je náš mozog vystavený najväčšej záťaži.
Hladina energie sa v šesťdesiatke opäť zvyšuje
Štúdie uvádzajú, že stredný vek je obdobím maximálneho kognitívneho a emocionálneho zaťaženia, keď ľudia preberajú vedúce a opatrovateľské úlohy. Keďže mentálne „multitaskingovanie“ vyčerpáva energiu rovnako ako fyzická práca, cítime sa úplne vyčerpaní, aj keď fyzicky nepracujeme. Profesorka Spearová však pripomína, že skúsenosť so starnutím nie je u každého rovnaká. „Únava v strednom veku často odráža nahromadenú záťaž, nie samotné starnutie. Dvaja ľudia rovnakého veku môžu mať veľmi odlišný energetický profil v závislosti od toho, aké nároky ich telo znáša.“ Povzbudzujúcou správou je, že hladina energie sa v šesťdesiatke opäť zvyšuje a stabilizuje, aj keď fyzická kapacita s vekom klesá. Stres je nižší, práca býva menej náročná a spánkový režim sa zvyčajne ustáli.
Mitochondrie sa navyše dokážu prekvapivo dobre prispôsobiť aj vo vyššom veku a ich funkciu možno zlepšiť pravidelným silovým tréningom. Podľa výsledkov štúdií si ľudia vo veku 60 a 70 rokov dokážu pomocou silového tréningu v priebehu niekoľkých mesiacov obnoviť silu, zlepšiť metabolické zdravie a zvýšiť hladinu energie. Hoci už možno nedokážete robiť všetko ako v mladosti, šesťdesiatka môže pri správnej starostlivosti priniesť stabilnejšiu a predvídateľnejšiu energiu. Profesorka Spearová uzatvára: „Cieľom nie je znovu získať energiu dvadsiatnika, ale chrániť a uprednostňovať regeneráciu. Chce to pravidelný režim spánku, odporový alebo silový tréning na zachovanie svalovej hmoty, zvládanie stresu namiesto jeho ignorovania a dostatočný príjem živín, najmä bielkovín.“
