EGYPT - Pôvod Veľkej pyramídy v Gíze sa môže zásadne prepisovať. Kontroverzná nová štúdia talianskeho inžiniera naznačuje, že najslávnejší monument starovekého Egypta nemusel vzniknúť pred 4 600 rokmi, ale pokojne aj pred desiatkami tisícročí. Ak by sa tieto závery potvrdili, znamenalo by to revolúciu v chápaní dejín ľudskej civilizácie.
Už viac než sto rokov egyptológovia datujú výstavbu Veľkej pyramídy do obdobia okolo roku 2580 pred naším letopočtom, teda do čias faraóna Chufua zo 4. dynastie. Nová, zatiaľ neoverená štúdia však túto predstavu zásadne spochybňuje, píše Daily Mail.
Taliansky inžinier Alberto Donini z Boloňskej univerzity tvrdí, že erózne stopy na spodnej časti pyramídy naznačujú oveľa vyšší vek stavby – podľa jeho výpočtov mohla vzniknúť pred 20- až 40-tisíc rokmi. K tomuto záveru dospel pomocou vlastnej metódy nazvanej Relative Erosion Method (REM), ktorá porovnáva mieru opotrebenia kamenných blokov vystavených poveternostným vplyvom počas rôzne dlhého obdobia.
Výsledky boli prekvapivé
Donini analyzoval dvanásť miest okolo základne pyramídy. Porovnával vápencové plochy, ktoré boli odkryté od samotnej výstavby, s povrchmi, ktoré sa dostali na vzduch až po odstránení vonkajšieho obkladového plášťa približne pred 675 rokmi. Rozdiel v objeme erózie mu umožnil odhadnúť, ako dlho boli staršie kamene vystavené vonkajším podmienkam. Výsledky boli prekvapivé. Jednotlivé merania naznačovali vek v rozpätí od približne 5 700 až po viac než 54 000 rokov. Priemerná hodnota však ukázala 68-percentnú pravdepodobnosť, že pyramída vznikla niekedy medzi 11 000 a 39 000 rokmi, s priemerným odhadom okolo 24 900 rokov.
Donini zdôrazňuje, že jeho metóda neurčuje presný dátum výstavby, ale pracuje s pravdepodobnostným rozpätím. Zároveň však tvrdí, že výsledky naznačujú nízku pravdepodobnosť tradičného archeologického datovania do obdobia okolo roku 2560 pred naším letopočtom. Podľa neho je tiež možné, že faraón Chufu pyramídu nepostavil, ale len zrekonštruoval už existujúcu monumentálnu stavbu. Takýto scenár by úplne zmenil pohľad na autorstvo aj pôvod Veľkej pyramídy.
Veľká pyramída v Gíze je najväčšou z troch pyramíd na plošine v Gíze
Ak by sa tieto odhady potvrdili, pyramída by predchádzala nielen Chufuovej vláde, ale aj vzniku akýchkoľvek dnes známych vyspelých civilizácií. To by otvorilo zásadné otázky o technologických schopnostiach ľudí v hlbokej pravekej minulosti. Veľká pyramída v Gíze je najväčšou z troch pyramíd na plošine v Gíze a stojí po boku pyramíd Chafreho, Menkaureho a Veľkej sfingy. Všetky tieto stavby sú dodnes zahalené tajomstvom pre svoju presnú orientáciu, neobvyklé stavebné postupy a nejasný pôvod.
Štúdia zatiaľ neprešla odborným recenzným procesom a už teraz vyvoláva búrlivú diskusiu medzi archeológmi, historikmi aj inžiniermi. Kritici upozorňujú, že výsledky môže ovplyvniť viacero faktorov, ako klimatické zmeny, kyslé dažde, pohyb turistov či dlhodobé zasypanie pieskom. Donini však tvrdí, že napriek týmto premenným vykazujú všetky merania pozoruhodne konzistentné výsledky. Či jeho výskum prevráti stáročia zaužívaný pohľad na dejiny starovekého Egypta, ukáže až ďalší vývoj. Jedno je však isté – jedna z najväčších archeologických záhad sveta je opäť otvorená.
