LONDÝN - Archeológovia po prvý raz priniesli priamy dôkaz, že starí Rimania skutočne používali ľudské výkaly ako liečivý prostriedok. Analýza obsahu takmer dvetisíc rokov starej sklenenej nádobky odhalila zvyšky ľudských fekálií zmiešané s aromatickými bylinami.
Starí Rimania využívali ľudské exkrementy pri liečbe zápalov a infekcií, potvrdzuje nový archeologický výskum. Ide o vôbec prvý hmotný dôkaz praxe, o ktorej sa doteraz vedelo len z písomných prameňov antických autorov. Objav pochádza zo sklenenej nádobky starej približne 1 900 rokov, ktorá bola súčasťou zbierok múzea Bergama v Turecku. Vedci pri analýze hnedých usadenín vo vnútri zistili, že obsahovali biomarkery typické pre ľudské výkaly, ako aj zlúčeniny tymianu.
„Liečebné postupy založené na fekáliách sú dobre zdokumentované v gréckych a rímskych lekárskych textoch, no doteraz chýbal priamy chemický dôkaz ich reálneho využívania,“ uviedol hlavný autor štúdie Dr. Cenker Atila z Univerzity Sivas Cumhuriyet v Turecku.
Pridali aj tymián
Podľa výskumníkov sa výkaly pravdepodobne používali na liečbu infekcií a zápalových ochorení, píše The Sun. Prítomnosť tymianu, konkrétne aromatickej látky karvakrol, naznačuje, že slúžil na prekrytie nepríjemného zápachu. Takéto kombinácie zodpovedajú antickým receptom, ktoré odporúčali miešať „liečivé nečistoty“ s voňavými prísadami, aby boli pre pacientov znesiteľnejšie.
Nádobka bola nájdená v hrobke v starovekom meste Pergamon, ktorý sa nachádza na území dnešného Turecka. Pôvodne grécke mesto sa neskôr dostalo pod rímsku nadvládu a v 2. storočí bolo výrazne prestavané za vlády cisára Trajána. Pergamon bol zároveň domovom slávneho lekára Galéna, jedného z najvýznamnejších medicínskych mysliteľov antiky.
Liečba rôznych zdravotných problémov
Galén, rovnako ako Dioskoridés či Plínius Starší, vo svojich dielach opisoval využitie ľudských aj zvieracích výkalov pri liečbe rôznych zdravotných problémov – od zápalov a infekcií až po poruchy reprodukcie. Podľa Dr. Atilu neboli tieto látky v antike vnímané automaticky ako odpudivé.
„Zaujímali zvláštne miesto v antickej farmakológii – boli považované za účinné a silné, hoci zároveň symbolicky a zmyslovo problematické,“ vysvetlil. Vedci teraz plánujú analyzovať ďalšie sklenené a keramické nádoby v múzeách po celom Turecku, aby zistili, či sa podobné praktiky používali vo väčšom rozsahu. Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise Journal of Archaeological Science.
