LONDÝN - Chrápanie dokáže spoľahlivo prebudiť partnera, no samotný chrápač často spí pokojne ďalej. Hoci ide neraz o poriadne hlasný zvuk, mozog ho v noci jednoducho „odignoruje“. Odborníci teraz vysvetľujú, prečo sa to deje – a odpoveď súvisí s tým, ako náš mozog počas spánku filtruje realitu.
Chrápanie patrí medzi najčastejšie nočné rušivé javy a trápi milióny ľudí po celom svete – najmä tých, ktorí spia vedľa chrápača. Paradoxom však je, že človek, ktorý chrápe, sa vlastným hlukom zvyčajne neprebudí, hoci by rovnaký zvuk u niekoho iného okamžite vyvolal reakciu. Podľa odborníkov za tým nestojí slabý sluch ani zvyknutie si na hluk, ale spôsob, akým mozog počas spánku spracúva zvuky. Aj keď uši zostávajú aktívne a zachytávajú podnety z okolia, mozog si vyberá, ktorým z nich venuje pozornosť.
Ochranný filter
Počas spánku funguje takzvaný ochranný filter, píše britský denník Daily Mail. Ten triedi zvuky podľa toho, či predstavujú hrozbu alebo niečo dôležité. Náhle a neznáme zvuky – napríklad výkrik, buchnutie alebo plač dieťaťa – dokážu človeka rýchlo prebudiť. Naopak, pravidelné a monotónne zvuky, medzi ktoré patrí aj vlastné chrápanie, mozog vyhodnotí ako neškodné a nechá ich v pozadí.
Dôležitú úlohu zohráva aj fakt, že chrápanie vzniká v tele samotného človeka. Mozog ho preto vníma ako súčasť vlastného vnútorného prostredia, nie ako vonkajšie ohrozenie. Výsledkom je, že chrápač môže byť zdrojom výrazného hluku, no jeho mozog nemá dôvod ho prebudiť.
Nekvalitný spánok a únava
Odborníci však upozorňujú, že aj keď sa človek plne neprebudí, chrápanie môže spôsobovať takzvané mikroprebudenia. Ide o veľmi krátke, niekoľkosekundové narušenia spánku, o ktorých nemáme žiadnu vedomú spomienku. Tie môžu viesť k nekvalitnému spánku, únave počas dňa a zhoršenej koncentrácii, hoci si chrápač myslí, že spal celú noc bez problémov.
V niektorých prípadoch môže byť chrápanie signálom vážnejšieho problému, napríklad spánkového apnoe, pri ktorom dochádza k opakovanému prerušovaniu dýchania. Aj vtedy však mozog často reaguje len minimálne a človek si ranné prebúdzanie s pocitom vyčerpania nedokáže vysvetliť. Z pohľadu vedy je teda chrápanie ukážkou toho, ako sa mozog snaží za každú cenu chrániť spánok. To, čo považuje za známe a bezpečné, jednoducho ignoruje – aj keby to malo rušiť všetkých naokolo.
