LONDÝN - Britský historik Anthony Glees upozorňuje na tri varovné signály, ktoré podľa neho naznačujú nebezpečnú globálnu eskaláciu konfliktov.
Historik varuje pred globálnou eskaláciou
Renomovaný britský historik Anthony Glees tvrdí, že svet sa môže nachádzať na začiatku novej globálnej vojny. Podľa jeho názoru existujú viaceré signály, ktoré pripomínajú situáciu na prahu minulých svetových konfliktov. Glees na ne upozornil v rozhovore pre britský denník Mirror.
Impulzom k jeho varovaniu je eskalácia bojov v konflikte medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom.
Konflikt sa začal rozsiahlymi útokmi
Podľa dostupných informácií sa bojové operácie začali 28. februára, keď Spojené štáty a Izrael podnikli rozsiahle útoky na iránske ciele. Zamerali sa na raketovú infraštruktúru, vojenské objekty aj predstaviteľov iránskeho režimu.
Pri prvej vlne útokov zahynul iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí. Teherán následne reagoval protiútokmi na Izrael a na štáty Perzského zálivu, ktoré sú spojencami Washingtonu. Boje podľa dostupných informácií pokračujú bez výrazného oslabenia.
Glees tvrdí, že tento vývoj sa v niektorých ohľadoch podobá na začiatky prvých dvoch svetových vojen.
Prvé varovanie: konflikt, ktorý si štáty vybrali
Prvým signálom, ktorý historik označuje za znepokojivý, je samotná povaha konfliktu. „Obe svetové vojny boli vojnami voľby. To isté podľa mňa platí aj o útoku na Irán,“ uviedol Glees.
Podľa historika neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že by Irán plánoval útok na územie Spojených štátov. Zároveň pripomína, že Irán by americké územie ani nedokázal zasiahnuť.
Rovnako podľa neho neexistujú dôkazy o pripravovanom útoku na Izrael.
Glees zdôrazňuje, že dejiny ukazujú, ako sa konflikty, ktoré pôvodne neboli globálne, môžu postupne rozšíriť na celý svet. Ako príklad uvádza druhú svetovú vojnu, ktorá nadobudla globálny charakter až po útoku Japonska na Pearl Harbor a po tom, čo Adolf Hitler vyhlásil vojnu Spojeným štátom.
Druhé varovanie: mentalita mocných
Druhým znepokojujúcim faktorom je podľa Gleesa spôsob uvažovania politických lídrov.
Historik tvrdí, že rozhodnutie začať vojnu naznačuje, že niektorí lídri už neprikladajú význam medzinárodnému právu. Podľa neho síce Donald Trump ani Benjamin Netanjahu pravdepodobne nechceli rozpútať svetový konflikt, no ich kroky by mohli spustiť reťazovú reakciu.
Takýto prístup podľa Gleesa povzbudzuje aj ďalších autoritárskych lídrov vo svete.
Historik spomenul napríklad ruského prezidenta Vladimira Putina, čínskeho lídra Si Ťin-pchinga alebo severokórejského vodcu Kim Čong-una. Podľa jeho slov môžu takíto lídri sledovať situáciu a vyhodnocovať, či sa im otvára priestor na vlastné agresívne kroky.
Tretí signál: vojnu by bolo možné zastaviť
Najznepokojujúcejším signálom je podľa Gleesa skutočnosť, že konflikt by bolo možné zastaviť politickým rozhodnutím.
Historik tvrdí, že americký prezident má dostatočný vplyv na to, aby boje ukončil. „Ak by Trump zmenil postoj, mohol by rýchlo vyhlásiť víťazstvo a zastaviť boje. Má na to moc,“ povedal Glees.
Zároveň však pripúšťa, že pravdepodobnejší môže byť iný scenár. Podľa neho izraelský premiér Netanjahu vtiahol Washington do stratégie dlhodobých konfliktov.
Glees tvrdí, že pre izraelského premiéra môže byť pokračovanie vojny nástrojom na upevnenie politickej moci.
Výzva na posilnenie armády
Historik preto vyzýva svoju krajinu, aby sa pripravila na možné zhoršenie bezpečnostnej situácie. Podľa jeho slov by Spojené kráľovstvo malo urýchlene posilniť obranný priemysel a zvážiť nábor tisícov nových vojakov.
„Existuje reálna možnosť, že konflikt, ktorý sa začal predminulú sobotu, sa môže rozšíriť do svetovej vojny,“ varuje Glees.
Boje medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom zatiaľ podľa dostupných informácií nevykazujú známky upokojenia. Medzinárodné spoločenstvo sa preto snaží o diplomatické riešenie a zmiernenie napätia.
