LONDÝN - Astronómovia zaznamenali v blízkej hmlovine záhadnú železnú štruktúru, akú dosiaľ nikto nevidel. Podľa vedcov by mohlo ísť o pozostatky planéty podobnej Zemi, ktorú zničila umierajúca hviezda. Objav ponúka mrazivý pohľad na to, čo môže čakať našu planétu o niekoľko miliárd rokov.
Vedci objavili v srdci známej Prstencovej hmloviny (Ring Nebula) zvláštny útvar, ktorý vyvoláva viac otázok než odpovedí. Ide o úzky pás ionizovaných atómov železa, ktorý sa tiahne naprieč stredom hmloviny vzdialenej približne 2 283 svetelných rokov od Zeme. Podobnú štruktúru astronómovia doteraz v žiadnej hmlovine nepozorovali, informuje Daily Mail.
Prstencová hmlovina vznikla približne pred 4 000 rokmi
Odborníci pripúšťajú, že tento „železný pás“ by mohol byť pozostatkom kamennej planéty podobnej Zemi, ktorá bola doslova vyparená počas dramatického zániku svojej hviezdy. Ak sa táto hypotéza potvrdí, ide o jedinečný pohľad do budúcnosti našej vlastnej planéty. Prstencová hmlovina vznikla približne pred 4 000 rokmi, keď hviezda podobná nášmu Slnku vyčerpala svoje palivo. Jej vonkajšie vrstvy sa rozšírili do obrovských rozmerov, zatiaľ čo jadro sa zrútilo do malého, extrémne hustého bieleho trpaslíka. Zvyšný plyn vytvoril ikonický prstenec, ktorý dnes obdivujú astronómovia aj amatérski pozorovatelia.
Výskumníci si všimli nečakaný detail
Vedci na pozorovanie použili nový prístroj LIFU, namontovaný na ďalekohľade Williama Herschela. Ten umožňuje analyzovať chemické zloženie celej hmloviny bod po bode. Práve pri spracovaní dát si výskumníci všimli nečakaný detail – výrazný pás ionizovaného železa priamo v strede známeho prstenca. „Keď sme prechádzali jednotlivé snímky, tento útvar doslova vyskočil z dát. Nikdy predtým sme nič podobné nevideli,“ vysvetlil hlavný autor štúdie doktor Roger Wesson z Cardiff University.
Podľa vedcov existujú dve hlavné vysvetlenia. Prvým je, že železný pás vznikol neznámym fyzikálnym procesom počas rozpadu hviezdy. Druhou, oveľa dramatickejšou možnosťou je, že ide o zvyšok planéty, ktorú hviezda pohltila, keď sa menila na červeného obra. „Množstvo železa v tomto útvare zodpovedá tomu, čo by vzniklo po zničení planéty veľkosti Zeme alebo Venuše,“ uviedol Wesson. Menšie planéty, ako Merkúr či Mars, by podľa neho zanechali výrazne menej materiálu.
Rovnaký osud čaká aj naše Slnko
Ak je táto teória správna, vedci sa pozerajú na akýsi kozmický pomník zničenej planéty. A zároveň na varovanie. O približne päť miliárd rokov totiž rovnaký osud čaká aj naše Slnko. Keď mu dôjde palivo, nafúkne sa do obrovských rozmerov a s veľkou pravdepodobnosťou zničí Zem – buď ju spáli extrémnym teplom, alebo roztrhá silnými gravitačnými silami.
Výskumníci však zdôrazňujú, že na definitívny záver je potrebný ďalší výskum. Plánujú preto hľadať podobné železné štruktúry aj v iných hmlovinách. „Čím viac takýchto útvarov objavíme, tým lepšie pochopíme, ako vznikajú. Možno ich vo vesmíre čaká oveľa viac, než si dnes myslíme,“ uzavrel Wesson.
