VIEDEŇ - Historici odhalili, ako vyzerali kozmetické a skrášľovacie rituály v 16. storočí. Dnešný kozmetický priemysel má hodnotu približne 677 miliárd dolárov, a keď sa pozrieme na to, ako sa naše návyky v oblasti starostlivosti o seba vyvíjali, nie je to vôbec prekvapujúce.
Od mezoterapie cez microbeeding až po botox či netradičné procedúry, moderná krása už takmer nepozná hranice. O to viac vyvstáva otázka, ako sa ľudia starali o svoj vzhľad v minulosti, keď nemali k dispozícii dnešné technológie. Odpovede prináša nový výskumný projekt Face and Image. Cosmetics and Art, 1500–1800, financovaný Rakúskym vedeckým fondom (FWF).
Ako informuje portál indy100.com, projekt sa zameriava na mapovanie osobnej starostlivosti v období raného novoveku a skúma, do akej miery sa vtedajšie praktiky podobajú tým dnešným. Zároveň poukazuje na ich širší spoločenský význam. Historička a kultúrna vedkyňa Romana Sammernová, ktorá stojí v centre výskumu, tvrdí, že krása, hygiena a vedomosti boli úzko prepojené a často priamo súviseli so spoločenským postavením. Tento fakt nie je ani dnes neznámy.
Maliari a lekárnici vyrábali kozmetiku
Aj preto sa obraz Fontána mladosti z roku 1546 od Lucasa Cranacha staršieho stal ikonickým symbolom túžby po večnej kráse a príťažlivosti. Sammernovej záujem o tému sa prehĺbil počas návštevy Britskej knižnice v Londýne, kde narazila na filozofický spis Giovanniho Paola Lomazza, známeho teoretika manierizmu.
Ako vysvetľuje, vtedajší maliari a lekárnici používali rovnaké ingrediencie nielen na umeleckú tvorbu, ale aj na výrobu kozmetiky. Existovali texty, ktoré prirovnávali maľovanie tváre k maľbe obrazových panelov. Tento prienik je zreteľný aj v dobových receptároch, ktoré spájali liečivé postupy s každodennou starostlivosťou o vzhľad.
Upravené ruky a starostlivo zastrihnutá brada
Krása mala v 16. storočí výrazný spoločenský význam. Dôkazom je napríklad Idealizovaný portrét dámy od Sandra Botticelliho z roku 1480, ktorý zobrazuje ideál ženského vzhľadu a naznačuje, že atraktivita mohla ovplyvniť spoločenské postavenie. Podobne portrét Ferdinanda II. od Francesca Terzia zachytáva arcivojvodu Tirolska s ideálnym temperamentom, spájaným s pozitívnou povahou a rozhodnosťou. Upravené ruky a starostlivo zastrihnutá brada naznačujú, že móda a estetické trendy formovali vkus už v 16. storočí, rovnako ako dnes.
Výskum zároveň odhalil množstvo receptov na starostlivosť o mužské brady, farbenie vlasov či dokonca trvalé odstraňovanie chĺpkov pre mužov aj ženy. Ukazuje sa tak, že ľudia v 16. storočí boli rovnako citliví na svoj obraz na verejnosti ako my dnes. Honba za ideálmi krásy teda rozhodne nie je moderným fenoménom. A ak by mali možnosť, naši predkovia by si zrejme zamilovali aj dnešné LED masky na pleť.
