LONDÝN – Demencia už dávno nie je považovaná za nevyhnutnú súčasť starnutia. Vedci dnes odhadujú, že približne 45 percent prípadov možno predísť, alebo aspoň výrazne oddialiť nástup príznakov. Kľúčom sú zmeny v životnom štýle, ideálne už v strednom veku, ktoré posilňujú odolnosť mozgu voči poškodeniu spojenému so starnutím.
Ako vysvetľuje Richard Oakley z Alzheimer’s Society, bielkoviny spojené s demenciou sa v mozgu začínajú hromadiť už po štyridsiatke a trvá desaťročia, kým sa prejavia prvé symptómy. „Ak dokážeme tento proces spomaliť, môžeme získať roky kvalitného života navyše,“ hovorí.
Jedným z najdôležitejších ochranných faktorov je pohyb, informuje britský denník Daily Mail. Pravidelné cvičenie dokáže znížiť riziko demencie o viac než tretinu. Nemusí ísť o vrcholový šport – stačí svižná chôdza, plávanie, bicyklovanie, ale aj práca v záhrade či domáce práce. Pohyb zlepšuje prekrvenie mozgu, znižuje zápal a podporuje jeho schopnosť regenerácie. Prekvapivo dôležitá je aj sila úchopu – jej oslabenie sa spája s vyšším rizikom demencie. Pomôcť môže jednoduché cvičenie, napríklad pravidelné stláčanie tenisovej loptičky.
Veľkú úlohu zohráva aj krvný tlak. Vysoký tlak poškodzuje drobné cievy v mozgu a výrazne zvyšuje riziko demencie, často bez akýchkoľvek príznakov. Odborníci odporúčajú pravidelné domáce merania a včasnú liečbu, či už úpravou stravy, pohybom alebo liekmi. Podobne je to s cholesterolom – jeho zvýšené hodnoty môžu riziko Alzheimerovej choroby zvýšiť až o desiatky percent. Pravidelné vyšetrenia a v prípade potreby liečba statínmi majú podľa štúdií ochranný účinok aj na mozog.
Úbytok hmotnosti
Dôležitá je aj telesná hmotnosť. Nadváha, najmä tuk v oblasti brucha, zvyšuje riziko demencie nezávisle od iných faktorov. Už mierny úbytok hmotnosti môže viesť k zlepšeniu pamäti a myslenia. S tým úzko súvisí prevencia cukrovky 2. typu, ktorá podľa výskumov dokáže riziko demencie aj niekoľkonásobne zvýšiť, najmä ak sa objaví v mladšom veku.
Na mozog má vplyv aj zrak a sluch. Neliečené šedé zákaly či strata sluchu zvyšujú riziko kognitívneho úpadku, no jednoduché riešenia – operácia očí alebo používanie načúvacích prístrojov – dokážu toto riziko výrazne znížiť. „Mozog potrebuje podnety. Ak ich nedostáva, slabne,“ upozorňujú odborníci.
Prekvapivým faktorom je aj stav ústnej dutiny. Zápaly ďasien a zlá dentálna hygiena podporujú celkový zápal v tele a umožňujú baktériám prenikať do mozgu. Pravidelné čistenie zubov, používanie zubnej nite a obmedzenie ústnych vôd, ktoré ničia aj prospešné baktérie, môžu mať dlhodobý ochranný efekt.
Psychika a sociálne kontakty
Významnú úlohu zohráva aj psychika a sociálne kontakty. Depresia v strednom veku zvyšuje riziko demencie, no jej včasná liečba ho dokáže znížiť. Rovnako dôležité je zostať v kontakte s ľuďmi – telefonáty, stretnutia či obyčajné rozhovory stimulujú mozog a zvyšujú jeho odolnosť. Sociálna izolácia naopak riziko výrazne zvyšuje.
Odborníci upozorňujú aj na riziká fajčenia a nadmerného pitia alkoholu. Fajčenie zvyšuje riziko demencie o tretinu, no po niekoľkých rokoch abstinencie sa riziko vyrovná nefajčiarom. Alkohol vo väčších množstvách poškodzuje mozgovú hmotu a podporuje zápal – obmedzenie pitia má podľa štúdií rýchly pozitívny vplyv na kognitívne funkcie.
Demencia nie je osud
Netreba podceňovať ani spánok. Chronický nedostatok spánku bráni mozgu v „upratovaní“ toxických látok a zvyšuje riziko demencie o desiatky percent. Rovnako dôležitá je ochrana hlavy – aj mierne úrazy môžu mať po rokoch vážne následky, preto odborníci odporúčajú nosiť prilbu pri športe či bicyklovaní. Záver odborníkov je jasný: demencia nie je osud. Kombinácia malých, ale dôsledných zmien v každodennom živote môže výrazne znížiť riziko a oddialiť nástup ochorenia. A čím skôr sa s nimi začne, tým väčší prínos môžu mať.
