MOSKVA - Pri hraniciach Severoatlantickej aliancie sa hromadí bezprecedentná vojenská sila. Podľa nemeckých bezpečnostných expertov má Rusko v bezprostrednej blízkosti NATO stovky tisíc vojakov pripravených na zásah. Varovania z Berlína, Helsínk aj z úst šéfa NATO naznačujú, že Európa vstupuje do mimoriadne riskantného obdobia.
Dva armádne zbory v Bielorusku, pripravené zasiahnuť
Rusko má pri hraniciach NATO rozmiestnených približne 350 až 360-tisíc vojakov, ktorí sú okamžite bojaschopní. Tvoria ich dva armádne zbory dislokované na území Bieloruska, priamo v blízkosti aliančných štátov. Pre nemeckú televíziu N-TV to uviedol poslanec Bundestagu a expert na obranu Roderich Kiesewetter (CDU).
Podľa neho ide o silu, ktorá zatiaľ nebola nasadená do bojov na Ukrajine, no prešla intenzívnym výcvikom v rámci ruskej vojnovej ekonomiky. Práve to považuje za mimoriadne znepokojujúce. „Nikto sa neodvážil o tomto stave otvorene informovať verejnosť,“ upozornil Kiesewetter.
Roky 2026 a 2027 môžu byť kritické
Nemecký politik zároveň varoval, že predstava, podľa ktorej Kremeľ „dostane rozum“, je ilúziou. Naopak, nasledujúce roky môžu byť podľa neho najrizikovejším obdobím pre bezpečnosť Európy. Osobitne ohrozené sú pobaltské štáty, ktoré by sa v prípade eskalácie ocitli v prvej línii.
„Je to mimoriadne znepokojujúce, najmä pre krajiny na východnom krídle aliancie,“ povedal Kiesewetter v relácii moderátorky Pinar Atalayovej na stanici N-TV. Zároveň dodal, že ani nedávne rokovania v Berlíne by nemali viesť k falošnému pocitu bezpečia.
Šéf NATO mení rétoriku: konflikt je pri dverách
Podobne vážne slová zaznievajú aj z vedenia Severoatlantickej aliancie. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v posledných týždňoch citeľne sprísnil tón. „Konflikt je pri dverách. Rusko vrátilo vojnu späť do Európy a my musíme byť pripravení,“ vyhlásil minulý týždeň.
Rutte otvorene priznal, že ho znepokojuje pokoj časti verejnosti. „Sme ďalším cieľom Ruska. Príliš veľa ľudí je upokojených, príliš veľa ľudí verí, že čas pracuje v náš prospech. Nepracuje. Nastal čas konať,“ zdôraznil.
N-TV zároveň pripomenula, že ešte nedávno vystupoval Rutte voči Moskve zmierlivejšie, no jeho vyjadrenia sa postupne pritvrdzujú.
Európa sa zhodla: Rusko je dlhodobá hrozba
Obavy potvrdil aj summit ôsmich členských štátov EÚ v Helsinkách, ktorý bol venovaný obrane východného krídla Únie. Zúčastnili sa na ňom Fínsko, Švédsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko.
V spoločnom vyhlásení tieto krajiny označili Rusko za najväčšiu, najpriamejšiu a dlhodobú hrozbu pre bezpečnosť euroatlantického priestoru. Podľa agentúry AFP sa zhodli, že ruská agresia proti Ukrajine má hlboké a trvalé dôsledky pre stabilitu celej Európy.
Obrana proti dronom a ochrana infraštruktúry
Podľa signatárov si situácia vyžaduje koordinovaný a viacrozmerný prístup. Ten má zahŕňať posilnenie pozemných síl, protivzdušnej a protiraketovej obrany, ochranu hraníc a kritickej infraštruktúry, vojenskú mobilitu aj schopnosť obmedziť pohyb potenciálneho protivníka.
Švédsky premiér Ulf Kristersson zdôraznil, že Európska únia môže členským štátom výrazne pomôcť – najmä prostredníctvom financovania, zjednodušenia regulácií a zlepšenia presunov vojsk v rámci Európy.
Protidronová obrana za miliardy
Jednou z hlavných priorít sa stáva obrana proti dronom. Po stretnutí to potvrdil aj poľský premiér Donald Tusk, podľa ktorého pôjde o masívne investície. „Pracujeme na protidronovej stene a hovoríme o výdavkoch v miliardách,“ uviedol.
Test článku 5 nie je vylúčený
Európski lídri aj západné spravodajské služby sa čoraz otvorenejšie zhodujú, že Rusko by mohlo v budúcnosti otestovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Časový horizont sa líši – niektorí hovoria o dvoch rokoch, iní o piatich –, no spoločný je záver, že bez dostatočného odstrašenia by sa riziko výrazne zvýšilo.
