LISABON - Koncom minulého storočia otriasla Lisabonom séria brutálnych vrážd troch mladých žien, ktoré spájal rovnaký profil a desivý spôsob usmrtenia. Napriek rozsiahlemu vyšetrovaniu v Portugalsku a zapojeniu FBI, nebola identita páchateľa doteraz zistená. Po premlčacej dobe tak môže byť vrah čisto teoreticky v súčasnosti ešte stále na slobode.
V 90. rokoch našli v Lisabone za jedným z miestnych hangárov v kaluži krvi Mariu Valentinaovú (22). Bola uškrtená, rozrezaná, chýbalo jej srdce, pečeň, črevá a genitálie. Polícia spustila vyšetrovanie a uviedla, že za viac ako 30 rokov sa nestretli s takou brutalitou ako v tomto prípade. Obeť napokon identifikovali ako drogovo závislú prostitútku a nenašli sa žiadne dôkazy, ktoré by priviedli vyšetrovateľov k páchateľovi.
Chýbali rovnaké orgány
Ako informuje portál The Mirror, približne o šesť mesiacov neskôr bola za identických okolností na podobnom mieste nájdená aj Maria Fernandaová (24). Tak, ako v prvom prípade, aj jej chýbali rovnaké orgány a navyše mala vyrezanú časť hrudníka. Vyšetrovatelia boli presvedčení, že išlo zločin, ktorý spáchal rovnaký vrah, keďže okolnosti, profil obete a aj miesto nájdenia obetí boli prakticky totožné. „Sledovali sme stopy medzi Lisabonom a Cascais,“ uviedol veliteľ justičnej polície João de Sousa. „Vypočuli sme viacero ľudí, ktorí boli spätí s minulosťou obetí, ale všetko bolo len neformálne, bez dostatočných indícií na zatknutie alebo formálny výsluch.“
O dva mesiace neskôr sa vrah zameral na poslednú obeť, Máriu Joãovú (27), ktorá bola priateľkou prvej obete. Rovnako ako pri predošlých vraždách, bola aj ona uškrtená, telo rozrezané a tentoraz vrah odstránil aj všetky vnútorné orgány. Napriek úsiliu polície sa nepodarilo zistiť žiadne informácie o páchateľovi a v nasledujúcich rokoch sa podobné zločiny už neopakovali. Na miestach činu sa okrem krvi obetí nenašla žiadna iná krv a ani iné dôkazy, ako vlasy, odtlačky topánok, rukavice, či telesné tekutiny.
Tvár obetí zostala nedotknutá
Vzor správania bol však zrejmý. Všetky ženy boli tmavovlásky vo veku okolo dvadsiatky, volali sa Mária, pracovali ako prostitútky, užívali drogy a boli HIV pozitívne. Podľa forenzných lekárov, ktorí na prípadoch pracovali, bol tento „Rozparovač“ pravdepodobne samotár a nemal so svojimi obeťami žiadne prepojenie. Zároveň dbal na to, aby zostala tvár obetí nedotknutá. V roku 1993 sa do vyšetrovania zapojil aj americký Federálny vyšetrovací úrad (FBI). Dôvodom bola skutočnosť, že v roku 1988 sa v New Bedforde v štáte Massachusetts (meste s najväčšou portugalskou komunitou v USA), odohrali zločiny s rovnakým modusom operandi.
Podobné zločiny aj v ostatných krajinách
Americkí vyšetrovatelia usúdili, že ide o toho istého vraha, ktorý mohol byť aktívny aj v USA predtým, ako prišiel do Portugalska. Aj keď bol vtedy zatknutý jeden podozrivý, vyšetrovanie nakoniec neodhalilo žiadne presvedčivé dôkazy. Od roku 2008 sa na tieto vraždy v Portugalsku vzťahuje premlčacia lehota. Znamená to, že ak by bol páchateľ identifikovaný alebo by sa priznal, už by nemohol byť obvinený a odsúdený. V rokoch 1993 a 1997 boli hlásené podobné zločiny aj v Holandsku, Česku, Dánsku a Belgicku, čo vyvolalo domnienky, že „Rozparovač“ mohol byť vodič kamiónu, ktorý prechádzal týmito krajinami.
