RUMUNSKO - Brutálna smrť vodcu sedliackej vzbury Györgya Dózsu z roku 1514 patrí medzi najdesivejšie popravy, aké história pozná. Muž, ktorý chcel zmeniť spoločenský poriadok a zrušiť moc šľachty, skončil na rozpálenom železnom tróne, a jeho spolubojovníci boli prinútení jesť kúsky mäsa, ktoré mu mučitelia vytrhávali z tela kliešťami.
História ľudstva je plná brutálnych trestov, no existuje príbeh, ktorý mnohí historici označujú za najkrutejšiu popravu všetkých čias. Ide o desivý koniec vodcu veľkej sedliackej vzbury, ktorého smrť bola nielen brutálna, ale aj ponižujúca – a do mučenia ho prinútili zapojiť aj jeho vlastných spolubojovníkov.
György Dózsa, vodca povstania z roku 1514, sa nebál snívať veľké sny. Chcel úplne rozbiť starý spoločenský poriadok v Uhorsku – odstrániť šľachtu, rozdeliť pôdu medzi roľníkov a oslabiť moc katolíckej cirkvi. Ako informuje portál Mirror, jeho vízia bola na začiatok 16. storočia extrémne radikálna.
Dózsa spôsobil, že šľachta spanikárila
Napriek tomu získal ohromnú podporu. Jeho sedliacka armáda mala až 40-tisíc členov, ktorí postupne ničili panské sídla, zabíjali šľachticov a rozpútali chaos, aký dovtedy región nezažil. Dózsa burcoval ľudí emotívnymi prejavmi a vyzýval ich, aby sa postavili proti tým, ktorí ich celé generácie utláčali.
Šľachta spanikárila a najala si žoldnierov. Hoci Dózsovo vojsko rástlo, bolo zle vycvičené a slabo vyzbrojené. Osudný deň prišiel 15. júla 1514, keď povstalcov porazili pri dnešnom Temešvári v Rumunsku. Zadržaného vodcu sa však šľachta nechystala „len“ popraviť. Chcela exemplárne potrestať muža, ktorý ohrozil celé spoločenské zriadenie.
Podľa dobových záznamov čakalo na Dózsu inferno:
- posadili ho na rozžeravený železný trón,
- na hlavu mu nasadili železnú korunu,
- do rúk dali rozpálené železné žezlo – symbolické poníženie človeka, ktorý vraj chcel byť kráľom.
Najskôr ich nechali hladovať
Deväť jeho spolubojovníkov nechali niekoľko dní hladovať a následne ich doviedli k Dózsovi. Šľachta im prikázala, aby mu odtrhnuté kúsky mäsa – ktoré mu predtým vytrhli rozžeravenými kliešťami – jedli. Tí, ktorí odmietli, boli okamžite popravení a rozsekaní na kusy. Zvyšok, zo strachu z rovnakého osudu, splnil rozkazy.
O pôvode Györgya Dózsu sa historici dodnes sporia – nevedia, či bol šľachtického alebo skromného pôvodu. Isté je len to, že jeho smrť sa zapísala do dejín ako jedna z najodpornejších a najbrutálnejších popráv, aké sa kedy odohrali. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že rebelská krv kolovala v jeho rodine, pretože jeho brat János mal viesť ďalšie povstanie.
