VILNIUS - Po rokoch neúspešných pokusov o dieťa si 29-ročná žena začala myslieť, že je prekliata. Až keď sa po intímnom styku opakovane dusila a kýchať neprestávala celé hodiny, pochopila, že niečo nie je v poriadku. Lekári potvrdili neuveriteľné...
Mladá Litovčanka sa roky márne snažila otehotnieť so svojím partnerom. Po štyroch rokoch neúspešných pokusov a dvoch kolách umelého oplodnenia lekári stále netušili príčinu jej neplodnosti. Keďže trpí astmou a je citlivá na plesne, zvieraciu srsť a prach, podozrievala, že jej alergie môžu zohrávať úlohu. Krvné testy odhalili zvýšenú hladinu eozinofilov, bielych krviniek, ktoré bránia telu proti alergénom. Ďalšie testy preukázali alergickú citlivosť na roztoče, peľ, hmyz a psy. Lekári tiež identifikovali vysokú citlivosť na proteín Can f 5, ktorý sa nachádza v psom kožnom lúpniku a moči, a ktorý môže vyvolávať reakcie na ľudskú spermiu.
Trpí alergiou na spermie
Žena oznámila alergológovi, že po nechránenom pohlavnom styku so svojim partnerom často pociťuje upchatý nos a kýchanie. Testy so vzorkami partnerovej spermy potvrdili, že trpí alergiou na spermie, známej aj ako hypersenzitivita na semennú plazmu (SPH). Ide o zriedkavú reakciu na proteíny v mužskom sperme, ktorá sa podľa Cleveland Clinic klasifikuje ako Typ 1 hypersenzitivita – rýchla a prehnaná imunitná reakcia, podobná reakcii na arašidy alebo zvieraciu srsť.
Príznaky môžu byť rôzne – od pálenia, svrbenia, začervenania a opuchu po vyrážky, dýchacie ťažkosti, závraty až po anafylaxiu. Hlavnou liečbou je používanie kondómov, no žena sa rozhodla otehotnieť a latex nepoužila, informuje na svojom portáli New York Post. SPH priamo nebráni počatiu, no otehotnenie môže byť náročné.
Ojedinelý prípad
Medzi dostupné metódy patrí užívanie antihistaminík pred stykom, protizápalové lieky po styku alebo desenzitizačná terapia s riedenou semennou plazmou. V prípade silných alergických reakcií sa niektoré páry uchyľujú k umelému oplodneniu s umytými spermiami bez semennej plazmy, aby sa predišlo spúšťaniu alergie. Desenzitizačná terapia však nebola v Litve dostupná a antihistaminiká pred stykom boli podľa pacientky neúčinné.
Tri roky po prvom vyšetrení žena stále nemohla otehotnieť a jej alergické príznaky sa rozšírili na podráždenie očí a pálenie vo vulve. Prípad bol podrobne opísaný v časopise Frontiers in Medicine. SPH bola prvýkrát zdokumentovaná v roku 1967, keď žena hospitalizovaná po „silnej alergickej reakcii“ po pohlavnom styku. Po tri desaťročia sa predpokladalo, že postihuje menej než 100 žien na svete. Štúdia z roku 1997 odhalila, že až 12 % hlásených postkoitálnych symptómov by mohlo spadať do kategórie SPH. Dnes sa odhaduje, že postihuje jedného z 40 000 ľudí.
