LONDÝN - Výsledky prelomového výskumu naznačujú, že v budúcnosti by sa mohli rodiť bábätká bez biologických matiek. Vedcom sa totiž podarilo vytvoriť ľudské vajíčka z kožných buniek. Týmto spôsobom by mohli mať spoločných potomkov aj dvojice, ktoré nemôžu mať vlastné potomstvo.
Vedci pripúšťajú, že v budúcnosti by nemuseli rodiť bábätká iba matky, pretože vytvorili ľudské vajíčka z kožných buniek. Pri tejto metóde sa do darcovského vajíčka vloží DNA z mužských kožných buniek a toto vajíčko sa následne oplodní spermiou iného muža. Teoreticky by tak mohli mať dieťa aj dvaja muži bez toho, aby bola použitá akákoľvek ženská DNA, informuje na svojom webe Daily Mail.
Prelom v liečbe neplodnosti
Zároveň by to mohlo pomôcť ženám, ktoré majú problémy s tvorbou vajíčok, aby mali vlastné deti. Vedci však pripomínajú, že pred začatím klinických testov je potrebný ďalší výskum, aby sa potvrdila bezpečnosť a účinnosť metódy. Napriek tomu opisujú túto správu ako veľký pokrok. „Mnohé ženy nemôžu mať rodinu, pretože prišli o svoje vajíčka, čo sa môže stať z rôznych dôvodov, napríklad po liečbe rakoviny,“ uviedol Richard Anderson z MRC Centra pre reprodukčné zdravie na Univerzite v Edinburghu, ktorý sa výskumu nezúčastnil.
„Schopnosť vytvoriť nové vajíčka by bola obrovským krokom vpred. Táto štúdia ukazuje, že genetický materiál z kožných buniek možno použiť na vytvorenie bunky podobnej vajíčku so správnym počtom chromozómov, ktorá sa môže oplodniť a vyvinúť do raného embrya. Budú tu, samozrejme, veľmi dôležité otázky bezpečnosti, no ide o krok k tomu, aby mohli mať mnohé ženy vlastné genetické deti.“ Pri klasickej liečbe IVF (oplodnenie v skúmavke) sa vajíčka oplodňujú spermiami v laboratóriu a následne je vzniknuté embryo vložené do maternice ženy. Ak je však problém vo vajíčku samotnom, IVF je často neúčinné.
Počas testu vytvorili vyše 80 funkčných vajíčok
Predchádzajúce výskumy naznačili, že alternatívnym prístupom by mohla byť metóda nazývaná „prenesenie somatickej bunky“ (somatic cell transfer). Tento proces spočíva v prenesení jadra z pacientovej somatickej bunky (napr. z kožnej bunky) do darcovského vajíčka, z ktorého bolo odstránené jadro. Týmto spôsobom sa bunka môže premeniť na funkčné vajíčko. Bežné vajíčka však majú len polovičný počet chromozómov (jednu sadu 23), zatiaľ čo bunky odvodené z kože obsahujú dve sady (46). Bez zásahu by teda vzniknuté vajíčka mali nadbytočný počet chromozómov.
Doteraz sa vedcom podarilo vyvinúť metódu na odstránenie tejto nadbytočnej sady chromozómov a otestovať ju na myšiach, no zatiaľ nie na ľuďoch. V aktuálnej štúdii vyriešili tento problém procesom, ktorý nazvali „mitomeióza“ (mitomeiosis). „Napodobňuje prirodzené delenie buniek a spôsobí, že sa jedna sada chromozómov odstráni, čím vznikne funkčná pohlavná bunka,“ vysvetlili autori štúdie. Počas testov sa im týmto procesom podarilo vytvoriť 82 funkčných vajíčok, ktoré boli následne oplodnené v laboratóriu. Asi deväť percent z nich sa vyvinulo do štádia blastocysty – ranej fázy vývoja embrya. Vedci ich však ďalej nekultivovali, pretože v tomto štádiu by sa pri bežnom IVF vkladalo embryo do maternice. Aj keď výsledky prinášajú nádej, že ženy s problémami vajíčok by mohli mať vlastné deti, vedci poukazujú na viaceré obmedzenia štúdie.
Drvivá väčšina vajíčok (91%) sa nedokázala vyvíjať po oplodnení a niektoré blastocysty vykazovali chromozómové abnormality. Napriek tomu označujú tento výskum za dôkaz koncepcie. „Tento prelom, nazývaný mitomeióza, je dôkazom, že je takýto proces možný,“ povedala Ying Cheongová z Univerzity v Southamptone, ktorá neparticipovala na výskume. „V praxi čoraz častejšie stretávame ľudí, ktorí nemôžu použiť vlastné vajíčka, buď kvôli veku alebo zdravotným problémom. Aj keď ide zatiaľ len o raný laboratórny výskum, v budúcnosti by mohol zásadne zmeniť naše chápanie neplodnosti a potratov a možno raz umožní tvorbu buniek podobných vajíčkam, či spermiám pre tých, ktorí nemajú inú možnosť.“
