GRÉCKO - Kto navštívil múzeum so zbierkou antických diel, určite si všimol, že mnohé grécke sochy zobrazujú mužov s dokonale vypracovaným telom, no s veľmi skromnou „výbavou“. Zatiaľ čo dnešná spoločnosť často vníma väčší rozmer ako symbol atraktivity či mužnosti, starí Gréci to posudzovali úplne inak. Ako? To už zisťovala austrálska influencerka Ruby Reignová.
Ak ste niekedy chodili po múzeu, určite ste si všimli, že väčšina historických sôch zobrazuje mužov s odhalenými penismi, ktoré neohurujú veľkosťou. Rozmýšľať nad proporciami sochy nie je protiprávne a presne táto téma zaujala Ruby Reignovú, ktorá sa dopracovala k prekvapivému zisteniu o dôvode tohto zvláštneho trendu a zverejnila ho na TikToku. „Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo majú starogrécke sochy obrovské svalnaté telá, ale pritom malý balíček? Ja áno, tak som to trochu preskúmala,“ vysvetlila divákom.
Muži s väčšou výbavou boli presným opakom ideálu mužskej krásy
Zatiaľ čo dnes je penis vnímaný na základe postoja „čím väčší, tým lepší“, tak kedysi to tak vôbec nebolo. Ruby uviedla: „Netušila som, že Gréci často zobrazovali svojich nepriateľov Egypťanov, satyrov či dokonca hlupákov v komédiách s veľkými údmi. Bolo to teda vnímané negatívne, čo je úplne iné ako dnes. Takže v podstate som zistila, že v antickom Grécku bol veľký penis zlý a malý penis dobrý. Ale prečo?“ Odpoveď súvisí so spoločenským vnímaním, ktoré sa časom zmenilo. Ruby vysvetlila: „Ukázalo sa, že v starovekom Grécku bolo menšie mužstvo považované za znak cnosti, civilizovanosti, sebakontroly a disciplíny. Naopak, väčšie bolo symbolom obžerstva a barbarstva. Je to vcelku zaujímavé, pretože je to úplný opak toho, ako sa na to pozeráme dnes.“ Inými slovami: muži s väčšou výbavou boli vtedy presným opakom ideálu mužskej krásy, boli spájaní s divochmi, hlupákmi, zlými duchmi a vulgarizmami.
Mnohých táto informácia prekvapila. „Pamätajte, chlapi, kedysi sme boli na vrchole, teraz vládnu barbari,“ napísal jeden z komentujúcich. „Musíme sa určite vrátiť ku koreňom,“ uviedol druhý. „Narodil som sa v zlom storočí,“ poznamenal tretí. Ruby na záver pripomenula, že zmena vnímania veľkosti je dôkaz, že nič také ako objektívna krása neexistuje. „Príde mi zaujímavé porovnať vtedajší pohľad, že menšie je lepšie, s dnešným, keď si niektorí myslia, že väčšie je lepšie. Je to dôkaz, že naše štandardy krásy a ideály sú spoločenský konštrukt a nemali by sme sa kvôli nim trápiť či cítiť zle.“
