LONDÝN - Nový medzinárodný výskum zistil, že aj mierny priebeh ochorenia Covid-19 môže viesť k stuhnutiu ciev, čiže efektu, ktorý sa bežne spája so starnutím. Najviac sa prejavuje u žien a u pacientov s pretrvávajúcimi postcovidovými príznakmi. Odborníci upozorňujú, že ide o faktor zvyšujúci riziko infarktu a mozgovej mŕtvice, no dobrá správa je, že očkovanie tieto problémy výrazne zmierňuje.
Nová štúdia realizovaná pod vedením profesorky Rosy Maria Brunovej z Université Paris-Cité zistila, že mnohí pacienti, ktorí prekonali Covid-19, bojujú so symptómami mesiace až roky. Vedci teda ešte stále zisťujú, čo sa deje v ich tele a prečo tieto príznaky pretrvávajú. „Vieme, že covid môže priamo ovplyvniť krvné cievy. Domnievame sa, že to môže viesť k niečomu, čo nazývame predčasné cievne starnutie. Vaše cievy sú biologicky staršie, ako je váš vek, a ste náchylnejší na srdcové ochorenia. Ak sa to deje, musíme čo najskôr identifikovať rizikové osoby, aby sme predišli infarktom a mozgovým príhodám,“ vysvetlila. Výskumu sa zúčastnilo 2 390 ľudí zo 16 krajín, vrátane Veľkej Británie a USA, informoval britský Mirror.
Prebiehal od septembra 2020 do februára 2022. Účastníci boli rozdelení do štyroch skupín: ľudia, ktorí Covid nikdy nemali; tí, ktorí ho prekonali mierne a neboli hospitalizovaní; pacienti hospitalizovaní na bežnom oddelení a pacienti liečení na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Výsledky ukázali, že všetky tri skupiny pacientov s covidom, vrátane tých s ľahkým priebehom, mali tuhšie tepny ako ľudia, ktorí sa nikdy nenakazili. Účinok bol výraznejší u žien a silnejší u pacientov s dlhodobými postcovidovými príznakmi, ako sú únava či dýchavičnosť. Naopak, u očkovaných ľudí bol problém menej výrazný a časom sa starnutie ciev spojené s koronavírusovou infekciou čiastočne spomalilo alebo mierne zlepšilo. Vedci určovali tzv. cievny vek pomocou zariadenia, ktoré meria rýchlosť pulznej vlny krvi od krčnej tepny po stehenné tepny.
Tento ukazovateľ, známy ako karoticko-femorálna pulzná rýchlosť (PWV), priamo súvisí s tuhosťou tepien. Čím je číslo vyššie, tým sú cievy tuhšie a tým vyšší je cievny vek. Merania prebehli po šiestich mesiacoch od ukončenia infekcie a opäť o 12 mesiacov. Zohľadnilo sa pritom pohlavie, vek aj ďalšie faktory ovplyvňujúce zdravie srdcovo-cievneho systému. A aké boli v výsledky? U žien s miernym priebehom covidu bol nárast PWV 0,55 m/s, u hospitalizovaných žien 0,60 m/s, u pacientiek z intenzívnej starostlivosti až 1,09 m/s. Vedci uvádzajú, že nárast o približne 0,5 m/s je klinicky významný, zodpovedá starnutiu o päť rokov a u 60-ročnej ženy zvyšuje riziko srdcovo-cievnych chorôb o tri percentá.
„Vírus Covid-19 pôsobí na špecifické ACE2 receptory, ktoré sa nachádzajú na výstelke ciev. Vírus ich využíva na vstup do buniek, čo môže viesť k cievnej dysfunkcii a urýchlenému starnutiu tepien. Okrem toho sa do procesu zapájajú aj zápalové a imunitné reakcie organizmu,“ vysvetlila Brunová. Na otázku, prečo sú ženy zasiahnuté viac, doplnila: „Ženy majú rýchlejšiu a robustnejšiu imunitnú odpoveď, čo ich síce lepšie chráni pred infekciou, ale zároveň môže spôsobiť väčšie poškodenie ciev po počiatočnom ochorení.“ Podľa profesorky sa dá cievne starnutie ovplyvniť viacerými spôsobmi, a to zmenou životného štýlu, liekmi na zníženie krvného tlaku, liečbou vysokého cholesterolu. Tieto opatrenia pomáhajú znížiť riziko infarktu a mozgovej príhody. Vedci plánujú účastníkov sledovať aj naďalej, aby zistili, či zrýchlené cievne starnutie po covide skutočne vedie k zvýšenému počtu srdcovo-cievnych ochorení.
