LONDÝN - Nová štúdia poukázala na výrazný nárast prípadov syndrómu dráždivého čreva funkčnej dyspepsie, ktoré boli diagnostikované po pandémii COVID-19. Vedci upozorňujú na súvislosť medzi týmito črevno-mozgovými poruchami a dlhodobým covidom, ktorý môže spôsobiť nielen tráviace problémy, ale aj zmeny v mozgu podobné ako pri demencii.
Podľa výsledkov novej štúdie došlo po pandémii k nárastu diagnóz spojených so vzťahom medzi črevami a mozgom, ako je napríklad syndróm dráždivého čreva (IBS). Jej autori dospeli k tomuto záveru po porovnali údajov z Veľkej Británie a USA z roku 2017 a 2023, keď zistili až 28-percentný nárast prípadov IBS, a to z 4,7 percent na šesť percent, informuje Daily Mail.
Bolesti brucha, nadúvanie a hnačka
Takýto stav sa prejavuje bolesťami brucha, nadúvaním a hnačkou. Ochorenie je klasifikované ako porucha interakcie medzi črevami a mozgom. Vedci zároveň zaznamenali aj 4-percentný nárast prípadov funkčnej dyspepsie, a to z 8,3 na 11,9 percent. Táto porucha spôsobuje bolesti žalúdka, nadúvanie a predčasný pocit plnosti. Ľudia trpiaci dlhodobým covidom, čiže únavou, dýchavičnosťou a svalovou slabosťou, mali zároveň výrazne vyššiu pravdepodobnosť výskytu porúch vzťahu črevo-mozog a sťažujú sa aj na zvýšenú úzkosť, depresiu a horšiu kvalitu života.
Jedinečné zmeny v mozgu, ktoré ovplyvňujú myslenie a reč
Najnovšie zistenia vedcov boli publikované v odbornom časopise Clinical Gastroenterology and Hepatology. Začiatkom tohto roka odborníci zároveň uviedli, že osoby trpiace dlhodobým covidom vykazovali jedinečné zmeny v mozgu, ktoré môžu komplikovať myslenie a reč. Predchádzajúca štúdia poukázala aj na to, že mozgy týchto ľudí obsahujú menej ochranných proteínov a viac zápalových prvkov, čo sú dva faktory, ktoré sú spájané s demenciou. Pacienti s dlhodobým covidom dosahovali aj horšie výsledky v jazykových testoch, napríklad pri hľadaní správneho slova alebo chápaní významu slov, čo môžu byť príznakom mozgovej hmly.
Vírus môže zvýšiť aj riziko demencie
Štúdia po prvý raz naznačila, že symptómy dlhodobého covidu spôsobujú poškodenie mozgu, a nie je to iba prehnaná reakcia imunitného systému. Aj keď sa zamerala len na 17 osôb, vedci plánujú použiť tieto zistenia ako základ pre väčšie výskumy na objasnenie príčin pretrvávajúcich následkov koronavírusovej infekcie. Najnovšie zistenia sa objavili po varovaniach odborníkov, že vírus môže dramaticky zvýšiť aj riziko demencie. Predtým totiž americkí vedci zistili, že ľudia trpiaci dlhodobým covidom môžu mať až päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie.
Túto súvislosť skúma neurológ Gabriel de Erausquin z Texaskej univerzity, ktorý pre Wall Street Journal uviedol, že podľa doterajších štúdií majú ľudia vo veku nad 57 rokov s dlhodobým covidom „profil osoby v ranom štádiu Alzheimerovej choroby a u starších dospelých to nevyzerá tak, že by bol tento proces zvratný.“
