LONDÝN - Britskí vedci z King’s College London objavili, že keratín – bielkovina vo vlasoch, koži a nechtoch – dokáže chrániť zuby pred kazom a opravovať počiatočné poškodenia skloviny. Nová zubná pasta by sa mohla objaviť na trhu už o dva až tri roky.
Vedci našli netradičný spôsob, ako zastaviť zubný kaz. Tajomstvo sa skrýva vo vlasoch. Zubná pasta vyrobená z keratínu, bielkoviny prítomnej vo vlasoch, koži, nechtoch a ovčej vlne, by sa podľa tímu z King’s College London mohla objaviť na pultoch už o dva až tri roky, informoval New York Post.
Fluorid v zubných pastách síce posilňuje zubnú sklovinu, no nová látka má podľa výskumníkov chrániť pred kazom a opravovať počiatočné poškodenia ešte účinnejšie. „Vstupujeme do éry, v ktorej biotechnológie umožňujú nielen liečiť príznaky, ale obnoviť biologickú funkciu pomocou materiálov z vlastného tela,“ uviedol Sherif Elsharkawy, hlavný autor štúdie a odborník na protetiku.
Keratín dokáže vytvoriť hustú minerálnu vrstvu napodobňujúcu štruktúru a funkciu prirodzenej skloviny. Tým zuby chráni a môže dokonca utesniť odhalené nervové kanáliky spôsobujúce citlivosť. Britský tím si predstavuje využitie keratínu v každodennej paste alebo v géle nanášanom zubným lekárom na problémové miesta.
Pre potreby štúdie vedci získavali keratín z ovčej vlny. Po nanesení na povrch zubu reagoval s minerálmi zo slín a vytvoril kryštalickú štruktúru podobnú sklovine. Tento „lešenový“ efekt následne priťahoval vápnik a fosfát, čím umožňoval postupné vytváranie novej ochrannej vrstvy. Keďže sklovina neobsahuje živé bunky, telo ju nedokáže samo obnoviť. Objav je preto považovaný za prelom v regeneratívnej stomatológii – odbore, ktorý sa snaží využívať prirodzené hojivé mechanizmy namiesto syntetických materiálov.
„Keratín ponúka udržateľnú a netoxickú alternatívu k tradičným plastovým živiciam, ktoré sú v stomatológii bežné, no menej odolné,“ dodala Sara Gamea, hlavná autorka štúdie. Podľa štatistík postihuje zubný kaz takmer 90 % dospelých vo veku 20 až 64 rokov a približne 46 % detí. K strate skloviny prispievajú nielen zlá ústna hygiena či sladké a kyslé potraviny, ale aj genetika, starnutie, reflux alebo škrípanie zubami.
